Zákon nás pripravuje na prijatie viery

V úvode katechézy zaznelo biblické čítanie z 3. kapitoly Listu Galaťanom: „No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi“ (Gal 3, 23 – 25).

Úloha zákona

„Svätý Pavol, ktorý bol zamilovaný do Ježiša Krista a ktorý dobre pochopil, čo je to spása, nás učí, že ,deti prisľúbenia‘ (Gal 4, 28), teda my všetci, ospravedlnení Ježišom Kristom, nie sme pod putom zákona, ale sme povolaní k náročnému životnému štýlu v slobode evanjelia.

Zákon však existuje, ale iným spôsobom, keďže už prišiel Pán Ježiš. A preto by som v dnešnej katechéze chcel túto vec vysvetliť. Položme si otázku: Aká je podľa Listu Galaťanom úloha zákona? Ako sa zdá, apoštol kresťanom radí rozdeliť dejiny spásy a tiež svoje osobné dejiny na dve časti.

Sú tu dva momenty: predtým než sa stali veriacimi v Ježiša Krista a po prijatí viery. Do stredu sa kladie udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, ktorú Pavol hlásal, aby vzbudil vieru v Božieho Syna, zdroj spásy; a skutočnosť, že v Ježišovi Kristovi sme ospravedlnení.

Sme ospravedlnení skrze bezodplatnosť viery v Ježiša Krista. Preto počnúc vierou v Krista existuje pred a po. Pred a po vzťahujúce sa na samotný zákon, pretože zákon existuje, prikázania existujú, ale je tu jeden postoj pred príchodom Ježiša a ďalší po ňom.

Predchádzajúce dejiny boli určované bytím pod zákonom, a kto išiel cestou zákona, dosiahol spásu, bol ospravedlnený. Tie nasledujúce – po Ježišovom príchode – treba žiť podľa Ducha Svätého.

Vzťah medzi zákonom a hriechom vysvetlí apoštol Pavol systematickejším spôsobom v Liste Rimanom, ktorý napísal niekoľko rokov po Liste Galaťanom. V skratke, zákon vedie k zadefinovaniu priestupku a dáva ľuďom uvedomiť si svoj hriech.“

Zákon je ako pedagóg

„V tomto kontexte nadobúda svoj plný význam odkaz na pedagogickú úlohu zákona. Nuž zákon je pedagóg, ktorý ťa vedie. Kam? K Ježišovi. V starovekom školskom systéme však pedagóg nemal funkciu, akú mu pripisujeme v súčasnosti, čiže vzdelávať nejakého chlapca či dievča.

V tomto období to totiž označovalo otroka, ktorého úlohou bolo sprevádzať pánovho syna k učiteľovi a potom ho priviesť domov. Musel ho chrániť pred nebezpečenstvami a dohliadať naňho, aby nerobil, čo sa nepatrí. Jeho funkcia bola skôr disciplinárna.

Keď chlapec dospel, pedagóg prestal vykonávať svoju funkciu. Keď svätý apoštol Pavol hovorí o zákone týmito výrazmi, umožňuje mu to objasniť úlohu, akú zákon plnil v dejinách Izraela. Tóra bola prejavom veľkodušnosti zo strany Boha voči svojmu ľudu.

Po vyvolení Abraháma bol ďalším veľkým činom zákon. Isteže mal obmedzujúce funkcie, ale zároveň chránil ľud, vzdelával ho, udržiaval ho v disciplíne, podopieral ho v jeho slabosti a najmä ho chránil pred pohanstvom.“

Zákon uvádza do viery

„Práve preto sa apoštol Pavol následne pristavuje pri opise vekového štádia maloletosti. A hovorí takto: ,Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta‘ (Gal 4, 1 – 3).

Skrátka, svätý apoštol Pavol je presvedčený, že zákon má určite svoju pozitívnu funkciu, ale je to funkcia časovo obmedzená. Jeho trvanie nemožno nadmieru predĺžiť, pretože je spojené s dozrievaním jednotlivcov a ich voľbou slobody.

Len čo sa dospeje k viere, zákon vyčerpá svoju propedeutickú rolu a musí prenechať miesto inej autorite. Čo to znamená? Že po skončení zákona môžeme povedať: Veríme v Ježiša Krista a robíme si, čo chceme? Nie! Prikázania tu sú, ale neospravedlňujú nás.

Ten, kto nás ospravedlňuje, je Ježiš Kristus. Prikázania treba plniť, ale nedávajú nám spravodlivosť; je tu bezodplatnosť Ježiša Krista, stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré nás ospravedlňuje zadarmo.

Zásluha viery je prijatie Ježiša. Naša jediná zásluha je otvorenie srdca. A čo budeme robiť s prikázaniami? Zachovávať ich, ale ako pomoc k stretnutiu s Ježišom Kristom.“