Zanechajme smútok
Na 3. veľkonočnú nedeľu 26. apríla pápež František v poludňajšom priamom prenose modlitby Regina Caeli (Raduj sa, nebies kráľovná) z Bibliotéky Pápežského domu vysvetlil životodarný odkaz príbehu o Ježišovom stretnutí s emauzskými učeníkmi v Lukášovej 24. kapitole.
VN SK 27.04.2020
Svätý Otec upozornil na fakt, že učeníci vykonali dve cesty – z Jeruzalema do Emauz a potom späť.
„Dve odlišné cesty týchto prvotných učeníkov hovoria nám, Ježišovým učeníkom dneška, že v živote máme pred sebou dva opačné smery: jedným je cesta toho, kto sa tak ako tí dvaja cestou do Emauz dáva paralyzovať sklamaniami v živote; druhým je cesta toho, ktorý nestavia na prvé miesto samého seba a svoje problémy, ale Ježiša, ktorý nás navštevuje, a bratov čakajúcich na jeho návštevu, čiže bratov, ktorí od nás očakávajú, že sa ich ujmeme“.
Rímsky biskup upriamil pozornosť na rozdielne prežívanie oboch ciest a vyzval, aby sme prestali krúžiť okolo vlastného ja, okolo sklamaní z minulosti.
„Treba prejsť od keby k áno, od lamentovania k radosti zo služby. Ako u učeníkov došlo k tejto zmene smeru, od vlastného ja k Bohu? Stretnutím sa s Ježišom. Tí dvaja učeníci z Emauz mu najprv otvárajú svoje srdcia; potom ho počúvajú, ako vykladá Písma; napokon ho pozývajú domov.
Sú to tri kroky, ktoré môžeme uskutočniť aj my v našich domovoch.
Prvým je otvoriť Ježišovi svoje srdce, zveriť mu ťažkosti, starosti, životné sklamania.
Druhý krok je počúvať Ježiša, vziať do rúk evanjelium, prečítať si ešte dnes tento úsek z dvadsiatej štvrtej kapitoly Lukášovho evanjelia.
A po tretie, prosiť Ježiša rovnakými slovami ako učeníci: Pane, zostaň s nami všetkými, lebo ťa potrebujeme, aby sme našli cestu.“
„Dve odlišné cesty týchto prvotných učeníkov hovoria nám, Ježišovým učeníkom dneška, že v živote máme pred sebou dva opačné smery: jedným je cesta toho, kto sa tak ako tí dvaja cestou do Emauz dáva paralyzovať sklamaniami v živote; druhým je cesta toho, ktorý nestavia na prvé miesto samého seba a svoje problémy, ale Ježiša, ktorý nás navštevuje, a bratov čakajúcich na jeho návštevu, čiže bratov, ktorí od nás očakávajú, že sa ich ujmeme“.
Rímsky biskup upriamil pozornosť na rozdielne prežívanie oboch ciest a vyzval, aby sme prestali krúžiť okolo vlastného ja, okolo sklamaní z minulosti.
„Treba prejsť od keby k áno, od lamentovania k radosti zo služby. Ako u učeníkov došlo k tejto zmene smeru, od vlastného ja k Bohu? Stretnutím sa s Ježišom. Tí dvaja učeníci z Emauz mu najprv otvárajú svoje srdcia; potom ho počúvajú, ako vykladá Písma; napokon ho pozývajú domov.
Sú to tri kroky, ktoré môžeme uskutočniť aj my v našich domovoch.
Prvým je otvoriť Ježišovi svoje srdce, zveriť mu ťažkosti, starosti, životné sklamania.
Druhý krok je počúvať Ježiša, vziať do rúk evanjelium, prečítať si ešte dnes tento úsek z dvadsiatej štvrtej kapitoly Lukášovho evanjelia.
A po tretie, prosiť Ježiša rovnakými slovami ako učeníci: Pane, zostaň s nami všetkými, lebo ťa potrebujeme, aby sme našli cestu.“