Žiadna modlitba nezostane nevypočutá

Katechéza pápeža Františka na generálnej audiencii v stredu 9. januára vychádzala z úryvku z Lukášovho evanjelia. Sú v ňom zaznamenané Ježišove slová o tom, že pri modlitbe je potrebné naliehať, prosiť, žiadať.

Ježiš sa modlí
„V tejto katechéze o Otčenáši ideme ďalej a Ježiša vidíme ako modliacu sa postavu. Ježiš sa modlí. Ježiš sa modlí pri krste v Jordáne, hovorí s Otcom pred tým, ako urobí tie najdôležitejšie rozhodnutia, často sa uťahuje k modlitbe do samoty, prihovára sa za Petra, ktorý ho krátko nato zaprie.

Ježiš sa za mňa modlí. Každý z nás to môže povedať. A môžeme tiež povedať Ježišovi: Ty sa za mňa modlíš, pokračuj v tom, lebo to veľmi potrebujem. Takto, s odvahou.

Dokonca i smrť Mesiáša je ponorená do klímy modlitby až tak, že hodiny utrpenia sa zdajú poznačené prekvapujúcim pokojom: Ježiš utešuje ženy, modlí sa za tých, čo ho križujú, sľubuje raj kajúcemu lotrovi.

Ako sa ukazuje, Ježišova modlitba tlmí agresívnejšie emócie, túžby po odvete a odškodnení, zmieruje človeka s jeho úhlavnou nepriateľkou, zmieruje ho s touto nepriateľkou, ktorou je smrť.

Opäť v Lukášovom evanjeliu nachádzame prosbu vyjadrenú jedným z jeho učeníkov, aby ich Ježiš sám naučil modliť sa. Hovorí takto: ,Pane, nauč nás modliť sa′ (Lk 11, 1).

Videli ho, ako sa modlí. Nauč nás – aj my môžeme takto povedať Pánovi: Pane, ty sa za mňa modlíš, to viem, no nauč aj mňa modliť sa, aby som sa aj ja mohol modliť.

Z tejto prosby ,Pane, nauč nás modliť sa′ sa rodí značne široká náuka, prostredníctvom ktorej Ježiš svojim učeníkom vysvetľuje, s akými slovami a pocitmi sa majú obracať na Boha.“

Otče náš
„Prvou časťou tejto náuky je práve Otče náš. Modlite sa takto: Otče, ktorý si na nebesiach. Otče – je také krásne vysloviť toto slovo. Čisto s týmto slovom môžeme tráviť čas v modlitbe.

A cítiť, že máme Otca – nie mocnára ani otčima. Nie, máme Otca. Kresťan sa obracia na Boha nazývajúc ho predovšetkým Otec.

V tejto náuke, ktorú Ježiš dáva svojim učeníkom, je zaujímavé pristaviť sa pri niektorých ponaučeniach, ktoré obkolesujú text modlitby. Aby nám dodal dôveru, Ježiš vysvetľuje určité veci.

A tieto zdôrazňujú postoje veriaceho, ktorý sa modlí. Je tu napríklad podobenstvo o neodbytnom priateľovi, ktorý ide vyrušovať celú rodinu, ktorá už spí, pretože mu náhle niekto pricestoval a on nemá pre neho chleba na ponúknutie.

Čo hovorí Ježiš tomu, kto klope na dvere a prebudí priateľa? ,Hovorím vám, aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje′ (Lk 11, 9).

Týmto nás chce naučiť modliť sa a v modlitbe naliehať. A hneď nato uvádza príklad otca, ktorý má hladného syna.

Týmito slovami Ježiš dáva pochopiť, že Boh vždy odpovedá, že žiadna modlitba nezostane nevypočutá. Prečo? Pretože on je Otec a nezabúda na svoje deti, ktoré trpia.“

Boh vždy odpovedá
„Zaiste nás tieto tvrdenia uvádzajú do krízy, pretože mnohé naše modlitby, ako sa zdá, neprinášajú žiaden výsledok. Koľkokrát sme prosili, a nedostali – všetci s tým máme skúsenosť – koľkokrát sme klopali, a našli, zatvorené dvere?

Ježiš nám v týchto momentoch odporúča naliehať a nevzdávať sa. Modlitba vždy premieňa skutočnosť, vždy. Ak sa nemenia veci okolo nás, aspoň sa meníme my, mení sa naše srdce. Ježiš sľúbil dar Ducha Svätého každému mužovi či žene, čo sa modlí.

Môžeme si byť istí, že Boh odpovie. Jediná neistota sa týka času, ale nepochybujme, že on odpovie. Možno budeme musieť naliehať po celý život, no on odpovie.

Sľúbil nám to On nie je ako otec, ktorý dá hada namiesto ryby. Nič nie je istejšie: túžba po šťastí, ktorú všetci nosíme v srdci, sa jedného dňa naplní.

Ježiš hovorí: ,A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?′ (Lk 18, 7).

Modlitba mení skutočnosť, nezabudnime na to. Buď zmení skutočnosti, alebo zmení naše srdce, no vždy mení, niečo premieňa. Modliť sa je už odteraz víťazstvom nad osamelosťou a zúfalstvom.

Je to ako pozorovať každú čiastočku tvorstva, ako sa hýbe v dejinách, čoho dôvod neraz nedokážeme zachytiť. A v cieli každej cesty – čo je v cieli našej cesty? – v cieli modlitby, v cieli času, počas ktorého sa modlíme, v cieli života, čo je tam?

Je tam Otec, ktorý očakáva všetko a všetkých s rukami roztvorenými dokorán.