Živým znamením evanjelia je konkrétna láska

Svätý Otec v stredu 26. septembra na generálnej audiencii zhodnotil svoju apoštolskú cestu do Pobaltia. Od 22. – 25. septembra navštívil Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
VN SK 07.09.2018
Živým znamením evanjelia je konkrétna láska

Svätý Otec František navštívil v hlavnom meste Litvy aj Múzeum okupácie a boja za slobodu. Snímka: profimedia.sk

„V uplynulých dňoch som absolvoval apoštolskú cestu do Litvy, Lotyšska a Estónska pri príležitosti stého výročia nezávislosti týchto pobaltských krajín. Sto rokov, z ktorých polovicu prežili pod jarmom okupácií, najprv nacistickej a potom sovietskej. Sú to národy, ktoré veľmi trpeli, a preto na nich Pán hľadel s osobitnou láskou. Som si tým istý.“

Radosť evanjelia
„Moja návšteva sa uskutočnila v značne odlišnom kontexte v porovnaní s tým, do akého prišiel sv. Ján Pavol II. Mojou misiou bolo znovu hlásať týmto národom radosť evanjelia a revolúciu nežnosti a milosrdenstva, pretože sloboda nestačí na to, aby mal život zmysel a plnosť, ak je bez lásky – lásky, ktorá vždy pochádza od Boha.

Evanjelium, ktoré v časoch skúšky dodáva silu a oduševňuje v boji za oslobodenie, je v časoch slobody svetlom na každodennej ceste jednotlivcov, rodín i celej spoločnosti a je soľou, ktorá dáva chuť bežnému životu a chráni ho pred skazou priemernosti a egoizmu.

V Litve sú katolíci väčšinou, zatiaľ čo v Lotyšsku prevažujú luteráni a pravoslávni a v Estónsku, sa mnohí vzdialili od náboženského života. Takže výzvou je posilniť jednotu medzi všetkými kresťanmi. Ekumenický rozmer bol skutočne hlbokým obsahom tejto cesty.“

Mladí i seniori
„Keď som hovoril k verejným predstaviteľom týchto troch krajín, kládol som dôraz na príspevok, ktorý dávajú spoločenstvu národov a osobitne Európe: príspevok ľudských a spoločenských hodnôt, ktoré prešli skúškou ohňom. Povzbudil som dialóg medzi generáciami seniorov a mladých, aby kontakt s koreňmi mohol aj naďalej zúrodňovať prítomnosť a budúcnosť.

Mladým a seniorom patrili dve osobitné stretnutia: s mladými vo Vilniuse, so staršími ľuďmi v Rige. Na námestí vo Vilniuse zaplnenom mládežou bolo evidentné motto návštevy Litvy: ,Ježiš Kristus, naša nádej'.

Svedectvá ukázali krásu modlitby a spevu, kde sa duša otvára Bohu; radosť slúžiť druhým vychádzajúc spomedzi múrov vlastného ,ja', aby sme kráčali, schopní znovu povstať po upadnutí.

Pri stretnutí so seniormi v Lotyšsku som zdôraznil úzky vzťah medzi trpezlivosťou a nádejou. Tí, čo prešli tvrdými skúškami, sú koreňmi ľudu, ktoré treba s Božou milosťou uchovávať, aby z nich nové výhonky mohli čerpať, prekvitať a prinášať ovocie.

Výzvou pre toho, kto starne, je nezatvrdiť sa vnútri, ale zachovať si otvorenú a vľúdnu myseľ i srdce; a toto je možné vďaka životodarnej miazge Ducha Svätého, v modlitbe a v načúvaní Božiemu slovu.“

Uchovať pamiatku mučeníkov
„Aj pri stretnutí s kňazmi, zasvätenými a seminaristami v Litve bolo vidieť, ako je pre nádej veľmi dôležitá vytrvalosť a stálosť: byť zameraní na Boha, pevne zakorenení v jeho láske. Aké veľké svedectvo o tomto vydali a ešte stále vydávajú mnohí starší kňazi, rehoľníci a rehoľníčky!

Trpeli očierňovaniami, väznením, deportáciami, avšak zostali pevní vo viere. Vyzval som, aby sme na to nezabúdali a uchovávali pamiatku mučeníkov, a tak nasledovali ich príklad.

A pokiaľ ide o pamäť, vo Vilniuse som vzdal poctu obetiam genocídy litovských Židov, presne 75 rokov od konca veľkého geta, ktoré bolo predsieňou smrti pre desaťtisíce Židov.

Zároveň som navštívil Múzeum okupácií a bojov za slobodu – zotrval som v modlitbe presne v tých miestnostiach, kde boli väznení, mučení a zabíjaní odporcovia režimu. Každú noc ich zabili okolo štyridsať. Je to otriasajúce vidieť, kam až dokáže zájsť ľudská krutosť. Uvažujme nad tým.“

Evanjelium a konkrétna láska
„Roky ubiehajú, režimy prechádzajú, avšak nad Bránou rannej zorničky vo Vilniuse Mária, Matka milosrdenstva, aj naďalej bdie nad svojím ľudom ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.

Živým znamením evanjelia je vždy konkrétna láska k blížnemu. Aj tam, kde je tá najsilnejšia sekularizácia, Boh hovorí jazykom lásky, starostlivosti, nezištnej služby človeku v núdzi. A tak sa srdcia otvárajú a dejú sa zázraky – na púšťach klíči nový život.

Pri troch eucharistických sláveniach – v litovskom Kaunase, lotyšskej Aglone a v estónskom Tallinne – si svätý verný Boží ľud putujúci v týchto krajinách obnovil svoje áno Kristovi – našej nádeji; obnovil si ho s Máriou, ktorá sa vždy ukazuje ako Matka svojich detí.

Modlime sa za našich bratov a sestry v Litve, Lotyšsku a Estónsku.“