Zneužívanie stvorenstva je hriech

Generálna audiencia sa konala na Nádvorí sv. Damaza vo Vatikáne za prítomnosti okolo 500 veriacich. Svätý Otec sa im venoval už pri svojom príchode, keď prechádzal pomedzi sektory. Zastavoval sa pri ľuďoch, srdečne ich pozdravoval a požehnával. Pápež František sa s prítomnými veľa rozprával a tiež prijal od nich mnoho osobných darčekov a listov.

Siedmu katechézu z cyklu o uzdravovaní sveta v súčasnej dobe pandémie a postpandémie uviedol biblický úryvok z druhej kapitoly Knihy Genezis, ktorý hovorí o raji, o vysadení stromu poznania dobra a zla a o umiestnení človeka v Edene, aby ho obrábal a strážil.

Zlaté pravidlo našej ľudskosti

„Aby sme vyšli z pandémie, je potrebné sa opatrovať, a to navzájom. Treba podporovať tých, ktorí sa starajú o najslabších, chorých a starých ľudí. Existuje i zvyk nechať starších bokom, opustiť ich, ale to je niečo mrzké.

Avšak tí, ktorých pekne vystihuje španielsky výraz cuidadores (opatrovatelia); tí, ktorí sa starajú o chorých, zohrávajú podstatnú rolu v dnešnej spoločnosti, aj keď často nedostávajú uznanie a odmenu, ktorú si zaslúžia. Ujať sa starostlivosti je zlatým pravidlom našej ľudskosti a prináša so sebou zdravie a nádej.

Ujať sa toho, kto je chorý, kto to potrebuje, kto je ponechaný bokom - toto je jedno ľudské a tiež kresťanské bohatstvo.

Túto starostlivosť musíme venovať aj nášmu spoločnému domu - zemi a každému stvoreniu. Všetky formy života sú vzájomne prepojené a naše zdravie závisí od zdravia ekosystémov, ktoré Boh stvoril a poveril nás starostlivosťou o ne. Naopak, ich zneužívanie je ťažký hriech, ktorý nivočí, škodí a spôsobuje choroby.“

Protiliek

„Aký je protiliek proti chorobe nedbania o spoločný dom? Je ním kontemplácia. ,Keď sa nenaučíme zastaviť, obdivovať a oceňovať krásu, nie div, že sa každá vec bez škrupúľ zmení na predmet používania a zneužívania´ (LS, 215).

No náš spoločný dom, stvorenstvo, nie je iba akýsi zdroj. Stvorenia majú hodnotu samy osebe, ,odzrkadľujú, každé svojím spôsobom, lúč nekonečnej Božej múdrosti a dobroty´ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 339).

Túto hodnotu a tento lúč Božieho svetla treba objaviť, a aby sme ho objavili, musíme sa stíšiť, potrebujeme načúvať, potrebujeme kontemplovať. Kontemplácia taktiež uzdravuje dušu.

Bez kontemplácie je ľahké upadnúť do nevyváženého a povýšeneckého antropocentrizmu, nášho ja kladeného za centrum všetkého, ktoré nafukuje našu rolu ľudských bytostí, keď nás stavia do pozície absolútnych vládcov všetkých ostatných stvorení.

Jedna pokrivená interpretácia biblických textov o stvorení prispela k tomuto pomýlenému pohľadu, ktorý vedie k vykorisťovaniu zeme až po jej zgniavenie.

Zneužívanie stvorenstva je hriech. Myslíme si, že sme stredobodom, nárokujeme si obsadiť miesto Boha - ale takto ničíme harmóniu stvorenstva, harmóniu Božieho plánu. Stávame sa predátormi, zabúdame na naše povolanie ochrancov života.

Zaiste, môžeme a musíme obrábať zem, aby sme sa živili a rozvíjali. Ale práca nie je synonymom vykorisťovania. Práca je vždy sprevádzaná starostlivosťou; orať a chrániť, pracovať a starať sa. Toto je naša misia.“

Ochraňujme zverené dedičstvo

„Dnes som čítal v novinách o dvoch veľkých ľadovcoch v Antarktíde, blízko Amundsenovho mora - sú pred úpadkom. Bude to hrozné, pretože úroveň mora porastie a to prinesie mnoho ťažkostí a veľa zlého.

Prečo? Pre otepľovanie, pre nedbanie o prostredie, pre nestaranie sa o spoločný dom. Naopak, ak máme tento vzťah – dovolím si to slovo v obraznom zmysle – „bratský“ vzťah so stvorenstvom, staneme sa ochrancami spoločného domu, ochrancami života a ochrancami nádeje.

Budeme ochraňovať dedičstvo, ktoré nám Boh zveril, aby sa z neho mohli tešiť budúce generácie. Dbajme o túto cestu, takto budeme ochrancami spoločného domu, ochrancami života a nádeje.

Kontemplujme, aby sme chránili seba, stvorenstvo, naše deti, vnúčatá, budúcnosť. Kontemplujme, aby sme sa starali a chránili a zanechali dedičstvo budúcej generácii.“