Vatikán

Taká je Božia láska. Presahuje ľudské predstavy o spravodlivosti a férovosti, ako to ilustruje podobenstvo o robotníkoch vo vinici (Mt 20, 1 – 16). „Odhaľuje Božie kritériá. Boh nevypočítava naše zásluhy, ale miluje nás ako svoje deti,“ povedal Svätý Otec na začiatku svojho poludňajšieho príhovoru 24. septembra a poukázal na dva Božie skutky.

„Bol som v srdci Ázie a urobilo mi to dobre,“ zhodnotil Svätý Otec v katechéze svoju pastoračnú návštevu Mongolska, ktoré v skrytosti vytvára záhradu sveta.

Lekár chudobných, svätec ľudu, apoštol lásky, misionár nádeje. Krásne pomenovania adresoval Svätý Otec blahoslavenému Josému Gregoriovi Hernándezovi Cisnerosovi.

Zavrime si na chvíľu oči a spomeňme si na človeka, ktorý nám ublížil. Čo prežívame, čo cítime? Evanjelium o  podobenstve dvoch dlžníkov a Ježišovom postoji dáva návod, ako sa odpúšťa. V poludňajšom príhovore v nedeľu 17. septembra Svätý Otec povedal, že pri odpúšťaní sa nekalkuluje.

Ako sa správať k niekomu, kto nám ublížil? Nad touto otázkou sa zamýšľal Svätý Otec v poludňajšom príhovore v nedeľu 10. septembra. Pri odpovedi sa opieral o evanjelium o bratskom napomenutí. „Je to jeden z najväčších a zároveň najnáročnejších prejavov lásky.“