Aj nálepkovanie môže byť cenzúrou

V obšírnom rozhovore pre švajčiarsky portál 24heurs.ch sa arcibiskup Aupetit vyjadril ku kauze Sylviane Agacinskiovej. Táto francúzska filozofka a feministka, manželka bývalého premiéra Lionela Jospina, sa nedávno stala obeťou prenasledovania zo strany extrémistov LGBT.

V obavách pred ich protestami univerzita v Bordeaux musela zrušiť jej prednášku. Sylviane Agacinskiová totiž verejne vystúpila proti zákonu o oplodnení in vitro pre lesbické páry.

Podľa arcibiskupa Michela Aupetita sa cenzúra prejavuje tiež pohŕdaním, diskreditáciou a odmietaním diskusie.

„Príkladom toho je reakcia ministerky zdravotníctva na výrok Francúzskej lekárskej akadémie, ktorá formulovala vážne výhrady k návrhu zákona o oplodnení in vitro. Namiesto polemiky s argumentmi predstavenými akadémiou ministerka reagovala s tým, že akadémia je spiatočnícka. Aj v tom spočíva cenzúra,“ podotýka parížsky arcibiskup.

Odmieta sa dialóg a pohŕda sa názorom iných. Podľa jeho mienky podobnú taktiku uplatňuje tiež prezident Macron. „Vytvára zdanie spoločenského dialógu a potom koná podľa svojho. Stretli sa s tým ako protivníci nového zákona o bioetike, tak i protestné hnutie žltých viest.“

Arcibiskup Aupetit zodpovedal aj na otázku o silnejúcej vlne profanácií kresťanských miest kultu. Potvrdil, že to tak skutočne je. „Okrem toho v prípadoch, keď sa cieľom stávajú konsekrované hostie, je zrejmé, že nejde o obyčajný vandalizmus, ale o profanáciu.“

Arcibiskup Aupetit však varoval kresťanov pred upadnutím do bolestínstva. „Dnes je totiž veľmi módne hovoriť o fóbiách rôzneho druhu. Ukazuje sa, že každý z nás je ,ktovie čoho fóbom’. Aj my by sme mohli prepadnúť tejto hre,“ hovorí parížsky arcibiskup.

Varuje však, že to nie je správna cesta. „Kristus bol ukrižovaný, ale vstal z mŕtvych. Veríme, že prenasledovanie nemá posledné slovo. Lepšie je vystaviť sa ohrozeniu a s vedomím rizika nechať kostoly otvorené,“ dodáva arcibiskup Aupetit.

Upozorňuje tiež, že Francúzsku, ale aj celému Západu dnes veľmi chýba bratstvo. „Keď som v 80. rokoch pracoval v meste ako lekár, vzťahy medzi moslimami a kresťanmi boli dobré, všetci si navzájom pomáhali bez ohľadu na vyznanie.

Dnes už to tak nie je. Keď sa vraciam na rovnaké miesta, každý si žije v svojom prostredí,“ hovorí arcibiskup Aupetit. Podľa jeho mienky sa tento jav týka celej spoločnosti. Výnimkou zostávajú kostoly, kde sa stretávajú ľudia z rôznych vrstiev a prostredia.