Alžírsko má 19 blahoslavených mučeníkov
Slávnosti blahorečenia predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Giovanni Becciu. Snímka: profimedia.sk
Blahoslavení sú rehoľníkmi a rehoľníčkami z ôsmich rozličných kongregácií, ktorí sa v ťažkých časoch terorizmu rozhodli zotrvať v Alžírsku po boku ľudí, ktorým slúžili, aj napriek občianskej vojne. Integrovaní medzi moslimami vydávali svedectvo o Kristovej láske ku všetkým.
Obdobie terorizmu
Ťažké obdobie terorizmu, ktoré v Alžírsku trvalo v rozpätí rokov 1991 - 2002, bolo poznačené atentátmi a krvavými stretmi medzi vládnymi ozbrojenými silami a islamistickými fundamentalistami, pri ktorých prišlo o život viac než 150-tisíc ľudí.
Medzi nimi bolo aj 19 spomínaných mučeníkov, 13 rehoľníkov vrátane jedného biskupa a šesť rehoľníčok, ktorí boli blahorečení v Chráme Notre-Dame de Santa Cruz v meste Oran.
Žili ako kresťania medzi moslimami a napriek nebezpečenstvu pokračovali vo svojom každodennom živote. Ozbrojená islamistická skupina ich však považovala za nepriateľov islamu.
V októbri 1993 táto teroristická organizácia po tom, ako ohrozovala na živote všetkých, ktorí podporovali vládu, vydala ultimátum cudzincom, aby opustili Alžírsko v priebehu jedného mesiaca.
Brat Henri a sestra Paul-Hélène
Brat Henri Vergès z Kongregácie maristov a rehoľná sestra Paul-Hélène Saint-Raymond z Kongregácie malých sestier Nanebovzatej, obaja pôvodom z Francúzska, boli zavraždení v máji roku 1994 v knižnici Diecézy Alžír.
Brat Henri, ktorý bol zodpovedný za knižnicu, pôsobil zároveň aj ako učiteľ a riaditeľ školy. Spolu so sestrou sa venovali pastorácii mladých. Sestra Paul-Hélène bola v Alžírsku od roku 1963 a venovala sa najmä pomoci chudobným ľuďom.
Španielske augustiniánky
Misionárske augustiniánky zo Španielska, sestry Caridad Álvarez Martín a Ester Paniagua prišli o život na ceste na svätú omšu v októbri roku 1994. Sestra Caridad žila v Alžírsku už viac než 30 rokov.
Obe sestry pomáhali starým ľuďom, deťom, postihnutým a chudobným osobám. Sestra Ester, ktorá sa osobitne venovala chorým ľuďom, reagovala na nebezpečnú situáciu slovami: „Nikto nám nemôže vziať život, pretože my sme ho už darovali.“
Misionári Afriky
V decembri toho istého roku (1994) boli vo svojej komunite v Tizi Ouzou zavraždení štyria rehoľníci z Kongregácie misionárov Afriky, ľudovo nazývanej „bieli otcovia“.
Traja z nich boli pôvodom z Francúzska – P. Jean Chevillard, P. Alain Dieulangard, P. Christian Chessel a jeden z Belgicka – P. Charles Deckers. Venovali sa mladým a viedli knižnicu. O veľkej náklonnosti miestnych ľudí voči bielym otcom svedčí aj fakt, že na ich pohreb prišli stovky moslimov.
Misionárky Notre-Dame
Sestra Bibiane Leclerq z Francúzska a sestra Angèle-Marie Littlejohn z Tuniska, misionárky z rehole sestier Notre-Dame des Apôtres (Matky Božej apoštolov), boli zavraždené v hlavnom meste Alžír v septembri roku 1995, keď sa vracali zo svätej omše.
Ich pastorácia spočívala v starostlivosti o siroty a vo vyučovaní dievčat v krajčírskej škole vedenej kongregáciou.
Sestra Odette
V novembri 1995 bola v Alžíri teroristom zastrelená sestra Odette Prévost z Francúzska z rehole Malých sestier Božského Srdca.
Vedomá si nebezpečenstva smrti definovala vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu slovami: „Je to privilegovaný moment na opravdivejšie prežívanie vernosti Ježišovi Kristovi a evanjeliu.“
Príbeh siedmich trapistov z Tibhirine
Dobre známou skupinou mučeníkov je sedem trapistických mníchov z Tibhirine, členov Rádu cisterciánov prísnej observancie. O život prišli v marci roku 1996.
Uniesli ich z kláštora Notre-Dame de l´Atlas ležiacom približne 60 km od hlavného mesta Alžír. Po dvoch mesiacoch od ich únosu sa našli v okolí len ich hlavy. Ich príbeh je verejnosti známy aj vďaka francúzskemu filmu O bohoch a ľuďoch z roku 2010.
Biskup Diecézy Oran Pierre Claverie
Ako posledný z 19 mučeníkov bol zavraždený biskup Diecézy Oran Pierre Claverie z rehole dominikánov. O život prišiel spolu so svojím moslimským šoférom v auguste 1996 po výbuchu bomby v jeho automobile.
Biskup hovorieval: „Mučeníctvo je to najväčšie svedectvo lásky. Nejde o to, aby sme utekali smerom k smrti, ale práve vylievaním vlastnej krvi sa približujeme k Bohu.“