Bazilika Božieho hrobu je otvorená

Strážca kľúčov od tohto miesta, moslim Adeeb Jawad Joudeh Alhusseini poznamenal, že v súlade s príkazmi izraelských úradov môže do baziliky vstúpiť naraz maximálne 50 ľudí, musia mať rúško na tvári a udržiavať primeranú vzdialenosť od seba.

Chrám bol zatvorený izraelskou políciou 24. marca, aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu. To okrem iného znamenalo oslavu veľkonočných rituálov prvýkrát v histórii tohto miesta bez účasti veriacich, ale prostredníctvom vysielania slávnosti naživo cez internet.

Františkáni z Kustódie Svätej zeme dúfajú, že do Svätej zeme prídu individuálni pútnici a rodiny. Tým bude povolené vstúpiť na izraelské územie najskôr. Ich príchod bude rozhodujúci na prežitie kresťanských komunít v Ježišovej vlasti.

Pre Svätú zem sa pandémia koronavírusu stala ťažkou ranou. Tamojšie hospodárstvo je závislé od turistického ruchu. Zo starostlivosti o pútnikov a z ich darov žijú tamojší kresťania vrátane Kustódie Svätej zeme.

Františkáni zamestnávajú 1 100 ľudí, z toho 60 percent v školstve. Ich príjmy závisia od veľkorysosti pútnikov a každoročnej veľkopiatkovej zbierky, ktorá bola tento rok preložená na 14. september.

Prostriedky na život teda chýbajú a už teraz je zrejmé, že k plnému obnoveniu pútí nepríde skôr než na Vianoce. Stéphane Milovitch z Kustódie Svätej zeme hovorí, že je veľmi zložité čokoľvek plánovať.

„Nevieme, kedy Izrael pustí pútnikov cez hranice. Je možné však očakávať, že ich bude vpúšťať výberovo, podľa krajín a sily epidémie. Pútnici budú prichádzať v malých skupinách. Ťažko si predstaviť, že by prišiel napríklad nejaký biskup so štyridsaťčlennou diecéznou skupinou.“

Páter Milovitch pre Vatican News uvádza, že miesta, o ktoré sa stará Kustódia, opravili, vymaľovali a upratali a sú už pripravené na prijatie pútnikov. „Je zrejmé, že tí, ktorí prídu ako prví po období krízy, ako to bolo napríklad po intifáde, budú vo výhode.

Nestretnú totiž davy a budú mať lepšiu príležitosť na sústredenie sa. Viac času na modlitbu na pútnických miestach, menšie rady pred Božím hrobom alebo Jaskyňou Narodenia Pána,“ dodáva.

Panika vyvolaná koronavírusom decimuje katolícke školstvo vo Svätej zemi. Rodičia, ktorí pre hygienické opatrenia prišli o prácu, nemôžu ďalej platiť školné. Z Libanonu prichádzajú správy o zatvorení viac ako troch štvrtín katolíckych škôl. V Jordánsku a Palestíne hrozí bankrot 103 katolíckym školám. Štát, naopak, dobre zafungoval v Izraeli, kde vláda garantovala katolíckym školám (ktorých je však len päť) svoju podporu.

Dramatická situácia pretrváva v Jordánsku a Palestíne. Aby mohli katolícke školy ďalej fungovať, potrebujú podporu viac ako 7 miliónov eur. Keďže sa na pomoc štátu nemôžu spoliehať, Latinský patriarchát v Jeruzaleme sa obracia s prosbou o pomoc na kresťanov celého sveta.

Jeruzalemský pomocný biskup Giacinto-Boulos Marcuzzo uviedol, že katolícke školy vo Svätej zemi vždy potrebujú podporu, pretože „nám záleží na tom, aby v Ježišovej vlasti bola výrazná prítomnosť kresťanov a katolíckeho školstva“.

A práve katolícke školy podľa jeho slov pomáhajú kresťanom, aby vo Svätej zemi zostali.

„V dôsledku COVID-19 sme o všetku pomoc prišli. Kresťanské rodiny, ktoré pokrývali zhruba polovicu nákladov, nie sú teraz schopné zaplatiť, pretože nemajú žiadne príjmy a samy bojujú o zabezpečenie najnutnejších potrieb. Všetko bolo uzavreté, ľudia sú bez práce.

My ale nechceme zatvárať naše školy, nechceme prepúšťať učiteľov, posielať našich žiakov inam. Nechceme, aby museli emigrovať. Preto sa obraciame s týmto mimoriadnym apelom na pomoc všeobecnej Cirkvi,“ uviedol pomocný biskup Jeruzalema Giacinto-Boulos Marcuzzo.

Do katolíckych škôl vo Svätej zemi chodí 20-tisíc žiakov, ako kresťanov, tak i moslimov, a pracuje v nich 5-tisíc učiteľov.