Biskupi: Daytonská mierová dohoda nepriniesla skutočný mier

Podľa ich slov sa nepodarilo dosiahnuť rovnoprávnosť národov a menšín, návrat vysídlených a utečencov ani odškodnenie majetku.

Dramatická je i situácia katolíkov: „Takmer všetko katolícke obyvateľstvo v entite Republiky srbskej bolo vyhladené; v entite Federácie Bosny a Hercegoviny sa jeho počet zmenšuje.“

Biskupov znepokojuje emigrácia mladých a rodín pre kriminalitu, korupciu, nedostatok pracovných príležitostí a politické vedenie krajiny. Väčšina katolíkov v Bosne a Hercegovine patrí k chorvátskej národnostnej menšine.

Na základe mierovej dohody bolo povinnosťou „domácich a zahraničných úradníkov“ vytvoriť „politické, právne a materiálne“ podmienky na udržanie katolíckej menšiny, ale nestalo sa tak – hodnotia biskupi.

Biskupi preto vyzývajú politikov, aby sa „rozhodnejšie usilovali o vytvorenie spravodlivej ústavy“. Tvrdia, že nová ústava by mala zohľadňovať práva troch národov – bosnianskych Chorvátov, bosnianskych Srbov a Bosniakov – a aj etnických menšín.

„Ústavu musia sprevádzať spravodlivé zákony, ktoré zaručia rešpektovanie individuálnych a kolektívnych práv bez toho, aby prevahu získali silnejší alebo početnejší.“

Daytonskú mierovú dohodu podpísali rokujúce strany v Paríži 14. decembra 1995. V tom čase sa považovala za veľký politický prelom.

Na základe nej sa ukončila trojročná vojna, ktorá si vyžiadala viac než stotisíc obetí, a územie štátu sa rozdelilo na dve entity: Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Stanovilo sa rovnomerné rozdelenie moci medzi Chorvátov, Srbov a Bosniakov.