Boh priviedol Františka do Maďarska

Stretnutie pápeža s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru sa konalo 28. apríla v priestoroch bývalého karmelitánskeho kláštora v Budapešti.

„Boh vás, otca mieru, priviedol k nám, do Maďarska.

My Maďari takto zdravíme a vítame milých hostí.

Tento pozdrav má teraz hlbší a dôležitejší význam.

Návšteva v Budapešti je kairos – milostivý čas.

Boh vo vhodnom čase spája a posilňuje tých, ktorí veria v silu lásky, spojenia a mieru,“ privítala Svätého Otca prezidentka Katalin Nováková.

Ďalej pripomenula slová kardinála Józsefa Mindszentyho, že pozdvihnutie jedného národa do výšok - sursum corda - „sa začína vždy dnes“.

„Boli by sme radi, keby návšteva Svätého Otca bola pre nás odrazom k tomuto pozdvihnutiu.

Do takých výšin, do takého bodu, odkiaľ uvidíme duchovné i duševné pozdvihnutie a cestu vedúcu k mieru.

Odraziť sa a zostať na vytýčenej ceste už musíme my sami Maďari, Európania.“

Na Európu, mier a lásku k blížnemu sa vo svojom príhovore zameral aj pápež František.

Pozval znovuobjaviť európsku dušu.

„Európa predstavuje vďaka svojej histórii pamäť ľudstva, preto je povolaná zohrať úlohu, ktorá jej zodpovedá: zjednocovať vzdialené, prijímať národy v rámci nej a nikoho nenechať navždy nepriateľom. Preto je nevyhnutné znovuobjaviť európsku dušu.“

Na margo Budapešti Svätý Otec zdôraznil, že je to mesto mostov.

Pri pohľade zhora táto „perla Dunaja“ ukazuje svoju osobitosť práve vďaka mostom.

Mosty, ktoré spájajú rôzne skutočnosti, naznačujú, že by sme sa mali zamyslieť nad dôležitosťou jednoty, ktorá neznamená uniformitu.

Pápež František spomenul aj veľkých svätcov vrátane svätého Štefana, kráľa, ktorý zanechal svojmu synovi Imrichovi mimoriadne slová bratstva, keď mu odporúčal, „aby ste cudzincov prijímali s láskavosťou a zachovávali si ich v úcte, aby radšej zostali u vás ako inde“.

Pre kresťanov sa podľa Svätého Otca základný postoj nemôže líšiť od toho, ktorý vyjadril svätý Štefan.

„Myslením na Krista prítomného v toľkých zúfalých bratoch a sestrách, ktorí utekajú pred konfliktmi, chudobou a klimatickými zmenami, treba tento problém riešiť bez výhovoriek a odkladov spoločne a komunitne aj preto, že v kontexte, v ktorom žijeme, sa dôsledky skôr či neskôr dotknú každého.“

Preto je podľa Františka „naliehavé, aby sme ako Európa pracovali na bezpečných a legálnych spôsoboch“ zoči-voči epochálnej výzve, ktorú nemožno zastaviť odmietaním.

„Treba ju prijať, aby sme pripravili budúcnosť, ktorá ak nebude spoločná, tak nebude. To vyzýva tých, ktorí nasledujú Ježiša a chcú napodobňovať príklad evanjeliových svedkov, aby sa postavili do prvej línie.“