Boží muž modlitby

Pápež František sa v príhovoroch viackrát vyjadril o  svojom predchodcovi v  zmysle náklonnosti, vďačnosti a úcty. Keď sa v júli 2013 vracal z apoštolskej cesty do Brazílie, povedal: „Je to Boží muž, pokorný človek, muž modlitby. Bol som veľmi šťastný, keď bol zvolený za pápeža. Aj keď odstúpil, bol to pre mňa príklad veľkosti. Toto urobí len veľký človek!“

Potom veľmi jednoducho vysvetlil, že mať ho blízko seba „je ako mať v dome starého otca“. V roku 2014 ho nazval veľkým pápežom. „Veľký svojou silou a intelektuálnym rozhľadom, veľký svojím významným prínosom do teológie, veľký svojou láskou k Cirkvi a k ľuďom, veľký svojou cnosťou a religiozitou.“

S LÁSKOU K PÁNOVI

Osobný sekretár emeritného pápeža arcibiskup Georg Gänswein si na ňom vážil, že už ako profesor mal veľmi veľké duchovné veno.

„Mnohí hovoria pokora: áno, to je pravda, ale aj – možno to nebolo tak dobre vidieť – schopnosť prijať, keď ľudia nesúhlasili s tým, čo povedal,“ uviedol v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas deň pred pohrebom Benedikta XVI. Zosnulého pápeža vnímal ako šťastím naplneného človeka.

„Bol hlboko presvedčený, že v láske k Pánovi sa človek nikdy nemýli, aj keď ľudsky urobí veľa chýb. A toto presvedčenie mu dávalo pokoj, pokoru a jasnosť.“

Benediktova sila spočíva podľa jeho sekretára v motte, ktoré si zvolil, keď sa stal mníchovským arcibiskupom. Bol to citát z Tretieho Jánovho listu „Spolupracovníci pravdy“, čo znamená, že „pravda nie je niečo, čo bolo myslené, ale je to osoba: je to Boží Syn. Boh sa vtelil do Ježiša Krista, do Ježiša z Nazareta, a toto je jeho posolstvo: Nenasledovať teóriu pravdy, ale nasledovať Pána. Ja som cesta, pravda a život. Toto je jeho posolstvo. Posolstvo, ktoré nie je bremenom. Je to skôr pomoc, ktorá má niesť všetku ťarchu každého dňa. Sú problémy, ale viera je silnejšia; viera musí mať posledné slovo“.

LÁSKAVÝ A CITLIVÝ

Alberto Gasbarri dlhé roky pripravoval pápežské cesty. Spomína najmä na nežnú láskavosť pápeža Benedikta XVI. „Tým, ktorí mali o ňom prísny a profesorský dojem, sa mohol zdať odťažitý. Ale vo svojej duši bol plný jemnosti a odzbrojujúcej láskavosti, často sprevádzanej jemným, dobrým humorom.“

Keď sa v septembri 2010 chystalo blahorečenie kardinála Johna Henryho Newmana v  Birminghame, mal ho v príslušnej diecéze sláviť ordinár, pretože pápež v  Ríme obvykle slávi až svätorečenie. Benedikt sa však Gasbarriho spýtal: „Možno si kardinál Newman zaslúži výnimku, myslíte, že by sme mu ju mohli udeliť?“

Gasbarri k  tomu dodáva: „Samozrejme, nebol potrebný môj súhlas, ale jeho spôsob, akým sa na to pýtal, svedčil o veľkej citlivosti.“

JEDNODUCHÝ A PRIATEĽSKÝ

„Bol veľmi jednoduchý, priateľský, láskavý.“ Vlastnosti, ktoré podľa pápežského almužníka Konrada Krajewského mnohí počas smútočných dní často spomínali.

„Spomínam si na tieto najdôležitejšie momenty jeho pontifikátu. Bol to veľký teológ, profesor, štýlom sa líšil od Jána Pavla II., ale bol taký srdečný, taký otvorený voči všetkým, veľmi pozorný aj voči nám, jeho obyčajným ceremoniárom.“

BRILANTNÁ MYSEĽ

Chicagsky arcibiskup Blase Cupich hovoril o pokore zosnulého pápeža s „brilantnou mysľou“, pre ktorého bolo „svedectvo o evanjeliovej výzve žiť v pokornej službe všetkým prioritou“.

Poznamenal, že toto svedectvo pokory ponúkal tromi spôsobmi: „Svojou oddanosťou vedeckej práci, neochvejným presvedčením, že príslušnosť ku komunite určuje náš život, a svojou radikálnou závislosťou od osoby Ježiša Krista.“