Buď Cirkev ohlasuje evanjelium, alebo nie je Cirkvou

„Vychádzajúca Cirkev“ nie je módnym sloganom
„Odjakživa som vnímal, že ohlasovanie Ježiša a jeho evanjelia obnáša určitú púť, vykročenie na cestu,“ zveruje sa pápež v knižnom rozhovore a varuje pred nadužívaným módnym sloganom o „vychádzajúcej Cirkvi“.

„Nevymyslel som ho ja, ale ide o Ježišovo prikázanie z Markovho evanjelia,“ poukazuje. „Cirkev buď vychádza, alebo nie je Cirkvou. Buď ohlasuje evanjelium, alebo nie je Cirkvou, ale akýmsi duchovným združením či nadnárodnou firmou, ktorá vysiela posolstvo eticko-náboženského obsahu,“ podčiarkuje ďalej.

V prípade misií nemožno hovoriť o programe či úmysle realizovateľnom silou vôle - Cirkev totiž vychádza sama zo seba pôsobením Krista a Ducha Svätého, ktorý ju poháňa a nesie ďalej.

Niet misií bez Ducha Svätého
Pápež František v tejto súvislosti cituje Skutky apoštolov, ktoré sú rozprávaním o začiatkoch, nie manuálom misionárskej stratégie. „Ich protagonistami nie sú apoštoli, ale Duch Svätý. Skúsenosť Dvanástich je stále platným vzorcom,“ vysvetľuje rímsky biskup.

„Je to ľudský príbeh mužov, ktorí čoby učeníci nastupujú až ako druhí po tom, čo už pred nimi konal Duch Svätý, ktorý pripravil srdcia a pracoval v nich. Misie bez Ducha Svätého sa menia v dobývanie, či už náboženské alebo ideologické,“ upozorňuje pápež. „Akákoľvek nervozita, krik či ľudská organizácia sú zbytočné,“ dodáva.

Misie nie sú firemným projektom
„,Až keď budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe,’ hovorí Ježiš v evanjeliu. A ďalej: ,Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.’ Cirkev odjakživa uznávala túto formu za najvlastnejšie priblíženie sa k Ježišovi a evanjeliu,“ konštatuje František.

„Nejde teda o presvedčenie, rozumovú úvahu, osobnú uvedomelosť, nátlak či donútenie, ale o milostnú príťažlivosť, zamilovanosť do Krista. Ak nás naozaj priťahuje Kristus, okolie si to všimne bez toho, aby sme to nejako museli dokazovať či dávať najavo,“ opisuje pápež.

„Preto misie nie sú firemným projektom či organizovaným predstavením, počas ktorého chceme spočítať účastníkov získaných propagandou,“ poznamenáva ďalej. „Misie v svojej tajomnej plodnosti sú, naopak, závratom z toho, že bez Ježiša nemôžeme robiť nič. Závrat z náboženskej slobody spočíva v tom, že sa dávame niesť Duchom, bez toho aby sme kalkulovali a čokoľvek kontrolovali,“ hovorí František.

Misionár uľahčuje cestu k viere
„Podľa čoho spoznáme kresťanského misionára?“ pýta sa ďalej pápež František. „Podľa toho, že vieru uľahčuje, a nie kontroluje.“ Petrov nástupca nesúhlasí s vytváraním pastoračných colníc, so selektívnym prístupom a s overovaním podmienok vstupu do Cirkvi. „To všetko totiž bráni Ježišovej túžbe objať každého človeka, ktorému, naopak, vychádzajú v ústrety rôzne príkladné kroky, ako snaha buenosaireských farárov o uľahčenie prístupu ku krstu,“ opisuje Svätý Otec.

Kresťanstvo nesie tvár kultúr, do ktorých zapúšťa korene
Pápež František v knižnom rozhovore s talianskym vatikanistom pripomína svojho predchodcu Pavla III., ktorý odmietol teórie o neschopnosti indiánskych kmeňov prijať evanjelium a potvrdil možnosť ich krstu.

„Aj dnes existujú krúžky a sektory, ktoré sa považujú za osvietené, uväzňujú hlásanie evanjelia v svojej pokrivenej logike, delia svet na barbarov a civilizovaných, pričom väčšiu časť ľudskej rodiny považujú za podradnú kategóriu,“ uvažuje pápež a dodáva, že toto všetko vyplynulo na povrch pri nedávnej biskupskej synode o Amazónii.

„Kresťanstvo však nedisponuje jediným kultúrnym vzorcom,“ cituje František Jána Pavla II., „ale nesie tvár mnohých kultúr a národov, v ktorých zapustilo korene. Dnes viac ako inokedy je preto nutné mať na pamäti, že zjavenie sa nestotožňuje so žiadnou kultúrou a misijné dielo nesmie spolu s evanjeliom vnucovať určité kultúrne formy“.

Cirkev nie je nezisková organizácia
V odpovedi na otázku o vzťahu medzi sociálnym dielom a misiami pápež zdôrazňuje, že Cirkev nie je nezisková organizácia. Zároveň však prijíma všetkých ľudí a lieči ich rany ako poľná nemocnica.

Misie a mučeníctvo
„Mučeníctvo je zvrchovaným vyjadrením svedectva, vydaného Kristovi,“ uzatvára pápež v knižnom rozhovore a vymenováva mučeníkov posledných rokov - od koptských kresťanov popravených v Líbyi po sestry z Kongregácie Matky Terezy zavraždené v Jemene. „Sú to víťazi, nie obete,“ zdôrazňuje František, „Pán pamätá na dobro, ktoré preukázali“.