Chráňte svoju históriu, aby ste ochránili svoju budúcnosť

V homílii Svätý Otec vyzval všetkých, aby mysleli na svojich vlastných starých rodičov, keďže Cirkev slávi sviatok svätých Joachima a Anny, v ktorých dome dieťa Ježiš spoznal svojich príbuzných a „zakúsil blízkosť, nežnú lásku a múdrosť svojich starých rodičov“.

Deti histórie, ktorú treba zachovať

Pápež František zdôraznil, že sme deťmi dejín, ktoré treba zachovať, nie izolovanými jednotlivcami, pretože nikto neprichádza na svet oddelený od ostatných. Naše korene a rodiny, v ktorých sme vyrastali, sú teda súčasťou jedinečnej histórie, ktorá nás predchádzala a dala nám život.

V tomto svetle „sme si túto históriu nevybrali“, ale „dostali sme ju ako dar“, ktorý si máme vážiť. Sme potomkami tých, ktorí boli pred nami, a ich dedičstva, ktoré je „zamerané na spravodlivosť, vernosť Bohu a jeho vôli“.

„Sme tu vďaka našim rodičom, ale aj vďaka našim starým rodičom, ktorí nám pomohli cítiť sa vo svete prijatí,“ povedal pápež a dodal, že práve oni sú tí, ktorí nás bezpodmienečne milujú bez toho, aby niečo očakávali späť. 

„Vďaka nim sme dostali pohladenie z dejín, ktoré nás predchádzali: naučili sme sa, že dobrota, nežná láska a múdrosť sú pevnými koreňmi ľudskosti.“

Hlava Cirkvi ďalej ocenila starých rodičov a povedala, že práve v ich domovoch mnohí z nás „vdýchli vôňu evanjelia“ a objavili „dôverne známu“ vieru prostredníctvom náklonnosti, povzbudenia, starostlivosti a blízkosti.

Poukázal na to, že práve takýmto spôsobom Joachim a Anna milovali Máriu a ako Mária zasa milovala Ježiša, a to láskou, ktorá ho „nikdy nedusila ani nezdržiavala“. Pápež vyzval všetkých, aby sa naučili netlačiť na svedomie druhých a nesklamať lásku a úctu k tým, ktorí nás predišli alebo sú nám zverení do opatery.

Zachovanie pamäti

Pontifex vyzval všetkých, aby si vyhradili dôstojný priestor na uchovávanie pamäti a spomínali na tých, ktorí nás predišli, pričom zdôraznil, že by sme mali „pestovať svoje korene, aby sme sa modlili za svojich predkov a s nimi, aby sme venovali čas spomienke na ich odkaz a jeho ochrane“. 

Povzbudil, aby sme nestrácali ich pamiatku a nezabúdali na históriu, z ktorej sa zrodil náš vlastný život. Naopak, mali by sme si pripomínať tých, ktorých ruky nás hladili a ktorí nás držali v náručí; „lebo v tejto histórii môžeme nájsť útechu vo chvíľach skľúčenosti, svetlo, ktoré nás vedie, a odvahu čeliť výzvam života“.

„Pýtajme sa sami seba: sme my, deti a vnuci, schopní chrániť tento poklad, ktorý sme zdedili? Pamätáme na dobré učenie, ktoré sme dostali? Rozprávame sa s našimi staršími a nájdeme si čas na to, aby sme ich vypočuli?“

Autori ešte nenapísanej histórie

Okrem toho, že sme deťmi dejín, ktoré treba chrániť, sme autormi dejín, ktoré ešte len budú napísané, povedal pápež a poznamenal, že sme poznačení svetlom i tieňmi a láskou, ktorú sme dostali alebo nedostali.

Dodal, že v tom spočíva tajomstvo ľudského života: sme niekoho deťmi, ale aj my sme povolaní darovať život ako otcovia, matky a starí rodičia niekomu inému. Mali by sme si preto položiť otázku, akú spoločnosť chceme budovať a odkázať tým, ktorí prídu po nás, vzhľadom na to, koľko sme dostali od tých, čo nás predišli.

Použijúc obraz životodarnej miazgy, ktorá putuje od koreňov ku konárom, listom, kvetom a plodom stromu, pápež povedal, že autentická tradícia sa prejavuje v tomto vertikálnom rozmere - zdola nahor. Varoval teda pred upadnutím do „karikatúry tradície“, ktorá nie je vertikálna - od koreňov k plodom, ale horizontálna - dopredu a dozadu.

Čo odovzdávame tým, ktorí prídu po nás

Svätý Otec pri rozjímaní nad utorkovým evanjeliovým čítaním poznamenal, že Ježiš hovorí svojim učeníkom, že sú blahoslavení, pretože vidia a počujú to, po čom proroci a spravodliví ľudia mohli len túžiť - Mesiáša, ktorého tí, čo vidia a počujú, sú povolaní prijať a ohlasovať. Podobne aj tí pred nami nám odovzdali vášeň, silu a plameň, ktorý máme znovu zapáliť.

Rovnako aj naši starí rodičia a starší „chceli vidieť spravodlivejší, bratskejší a solidárnejší svet a bojovali za to, aby nám dali budúcnosť“, a je na nás, aby sme ich nesklamali a prinášali ovocie, pretože „my sme vetvy, ktoré musia rozkvitnúť a šíriť nové semená dejín“.

Zdôrazňujúc „jedinečnú a nenahraditeľnú“ úlohu, ktorú máme všetci v dejinách, vyzval veriacich, aby sa pýtali, čo odovzdávame tým, ktorí prídu po nás, a akú stopu po sebe zanecháme.

Dodal, že Pán nechce, aby sme boli len kritikmi nášho systému, uzavretými a zahľadenými do minulosti, ale skôr „remeselníkmi nových dejín, tkáčmi nádeje, budovateľmi budúcnosti, tvorcami pokoja“.

„Skutočná otázka znie: dávam život? Uvádzam do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tu predtým nebola? Ohlasujem evanjelium vo svojom okolí? Slúžim slobodne druhým tak, ako to pre mňa robili tí, ktorí ma predišli? Čo robím pre našu Cirkev, naše mesto, našu spoločnosť?“

Budúcnosť, v ktorej starší ľudia nebudú odvrhnutí

Na záver prosil na príhovor svätého Joachima, aby nám pomohol vážiť si históriu, ktorá nám dala život, a „pripomenul nám duchovnú povinnosť ctiť si našich starých rodičov a starenky, vážiť si ich prítomnosť medzi nami, aby sme vytvorili lepšiu budúcnosť“.

Pápež sa v tomto svetle modlil za budúcnosť, v ktorej starší ľudia nebudú zavrhnutí, pretože už nie sú užitoční a nemôžu produkovať; ktorá nebude ľahostajná k potrebe starých ľudí; v ktorej sa o nich budeme starať a počúvať ich.

Ďalej sa modlil za budúcnosť, v ktorej „sa už nikdy nebudú opakovať dejiny násilia a marginalizácie, ktorými trpeli naši domorodí bratia a sestry“.

„Táto budúcnosť je možná, ak s Božou pomocou neprerušíme puto, ktoré nás spája s tými, čo tu boli pred nami, a ak budeme podporovať dialóg s tými, čo prídu po nás,“ povedal pápež. „Mladí a starí, starí rodičia a vnúčatá, všetci spolu. Pokračujme spolu a spoločne snívajme.“