Emiráty prekvapujú počtom kresťanov

Spojené arabské emiráty (SAE) sú v mysliach našincov zapísané ako extrémne bohaté štáty „sediace na rope“, kde žijú iba moslimovia a jediným náboženstvom je islam. Do veľkej miery je to pravda, ale keď začnete bližšie skúmať skutočný stav, prichádzate k mnohým prekvapivým zisteniam.

Neviditeľní kresťania
Spojené arabské emiráty sú federáciou siedmich konštitutívnych emirátov na Blízkom východe, rozkladajúcich sa v juhozápadnej Ázii vo východnej časti Arabského polostrova pri pobreží Perzského zálivu.

Hlavným mestom je Abú Zabí, kam smerujú pápežove kroky, no najväčším mestom je Dubaj. Podľa sčítania ľudu z roku 2013 na tomto území žije skoro 9 a pol milióna obyvateľov.

Občania SAE tvoria len asi 20 % obyvateľstva (z toho 70 % Arabi). Islam vyznáva 96 % z nich, z čoho 82 % sú sunniti a 18 % šiiti.

Zvyšok, teda približne 80 % obyvateľov tvoria prisťahovalci predovšetkým z Indie, Pakistanu, Bangladéša a Iránu, ktorí vyznávajú náboženstvo svojich materských krajín. O kresťanstve zatiaľ nepadla zmienka aj pre to, že štatistiky o počte neexistujú.

Oficiálnym štátnym náboženstvom je islam, ale vláda sa snaží viesť tolerantnú politiku voči iným vierovyznaniam. Napriek tomu je v SAE protizákonné šíriť iné ako islamské náboženstvo a to sa považuje za prozelytizmus. V siedmich emirátoch však existuje 31 kostolov a jeden hinduistický chrám.

Apoštolský vikariát južnej Arábie
Kde sa teda kresťania schovávajú? Žijú tam, len sú trocha ukrytí. Patria pod cirkevnosprávnu jednotku Apoštolský vikariát južnej Arábie, teda aspoň veriaci Rímskokatolíckej cirkvi.

Pod vikariát patrí celé územie Jemenu, Ománu a Spojených arabských emirátov. Sídlo vikariátu je v Abú Zabí a apoštolským vikárom je Paul Hinder OFMCap.

Nasledujú pre mnohých prekvapivé čísla podľa údajov z roku 2014. Na území, ktoré má rozlohu skoro 1 milión štvorcových kilometrov (väčšinu tvorí púšť), žije necelých 40 miliónov obyvateľov.

Z nich je 942-tisíc pokrstených, čo je 2,5 % z celkového počtu. Vikariát má 15 farností, v ktorých pôsobí 51 kňazov, 59 rehoľných sestier a 1 trvalý diakon.

Katedrálny chrám v Abú Zabí je zasvätený sv. Jozefovi a nebeskou patrónkou vikariátu je Panna Mária pod titulom Božia Matka Arábie. Na jedného kňaza pripadá skoro 18 a pol tisíca pokrstených.

Títo katolíci sa tam neocitli iba tak. Väčšinu z nich tvoria emigranti rôznych národností, ktorí prišli do tohto regiónu za prácou.

Ako žijú kresťania v emirátoch?
Dôvod pápežovej návštevy nie je primárne pastoračný. Ale Svätý Otec nikdy nevynechá príležitosť stretnúť sa s miestnymi katolíkmi.

Pamätám si, že keď som pracoval vo Vatikánskom rozhlase, občas som sa ocitol na rozhlasovej svätej omši, ktorá bola v priamom prenose vysielaná práve pre katolíkov žijúcich na Arabskom polostrove.

Už vtedy bolo pre mňa prekvapením zistenie, že tieto sväté omše v latinčine patrili medzi najpočúvanejšie.

A tak som sa obrátil s niekoľkými otázkami na bývalú kolegyňu zo Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Evu Jánošíkovú, ktorá pracovala v Dubaji skoro tri roky a aktívne sa zapájala do života miestnej katolíckej farnosti.

Potvrdila, že miestnu kresťanskú komunitu tvoria prakticky iba imigranti hlavne z Indie a Filipín. „Kresťanov medzi miestnymi obyvateľmi by ste len ťažko našli. A to aj preto, že konverzia z islamu je prísne zakázaná.“

V Dubaji sa nachádza aj katolícka škola, ktorú navštevuje aj množstvo moslimských detí, preto podľa nej tu môžeme hovoriť o istej tolerancii a spolunažívaní.

„Aj tá má však svoje hranice. Katolícky kostol je nenápadný, bez vysokej veže s krížom, na ktoré sme v Európe zvyknutí. Kresťanskú literatúru dostať iba v istých kníhkupectvách, a iba ,podpultovo′.

Situácia kresťanov je však v porovnaní s okolitými krajinami veľmi dobrá, a to aj vďaka súčasnej politike založenej na rešpektovaní iných komunít.“

Na Slovensku sme zvyknutí na luxus kostolov v každej dedine či meste. Duchovný servis je skutočne rozmanitý. V Arabských emirátoch je to trocha iné, i keď aj tam sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie, čo bola jedna z osobných skúseností Evy Jánošíkovej.

„Keď som išla prvýkrát na svätú omšu v Dubaji, očakávala som nenápadnú kaplnku, kde raz do týždňa nejaký misionár, ktorý musí prejsť stovky kilometrov, slúži omšu malej skupinke katolíkov.

Na moje počudovanie som sa však stretla s veľkých chrámom, ktorý bežne pojme aj tisícku veriacich. Liturgia sa slúži až v jedenástich jazykoch. V nedeľu odslúžia kňazi (v Dubaji pôsobí komunita františkánov) až deväť svätých omší.

Počas veľkých kresťanských sviatkov, ako sú Vianoce alebo Veľká noc, je účasť niekoľkotisícová, pričom ľudia bežne postávajú vonku. Oveľa viac než samotný chrám, ktorý stojí hneď vedľa mešity, je to viera samotných veriacich, ktorá napĺňa úžasom.

Väčšinou sú to jednoduchí ľudia, pre ktorých je viera v živote kľúčová. V rámci farnosti organizujú mnohé aktivity a podujatia. Samozrejme, nemôžeme hovoriť o otvorenej evanjelizácii na ulici, na druhej strane som sa nestretla so žiadnymi striktnými obmedzeniami v rámci katolíckej komunity.“