Evanjelizátor je sprievodca na ceste životom

Na Západe ľudia často prežívajú krízu vo vzťahu k Cirkvi. Niektorí majú dojem, že nerozumie ich potrebám. Pre jedných je príliš slabá v porovnaní so svetom, pre iných, naopak, príliš mocná v porovnaní s chudobou v niektorých častiach sveta.

Problémom je zosvetštenie
Pápež František ale zdôraznil, že hlavným problémom je vnútorné zosvetštenie: „Povedal by som, že obavy sú na mieste, avšak predovšetkým je potrebné sa obávať, ak vnímame, že sa Cirkev zosvetšťuje, že sa riadi kritériami úspechu diktovanými svetom a zabúda, že dôvodom jej existencie nie je hlásanie seba, ale Ježiša.

Cirkev, ktorá sa stará o obhajobu svojho dobrého mena; Cirkev, ktorá má problém vzdať sa toho, čo nie je zásadné, nepociťuje už horlivosť pre vnášanie evanjelia do dnešnej doby. A nakoniec sa stáva skôr pekným múzejným depozitom než prostým a sviatočným Pánovým domom.“

Frenetický život nenaplní človeka
Mnoho bratov a sestier je dnes pohlcovaných frenetickým vírom modernej doby s jej technickými vymoženosťami, ktoré však nedokážu zahojiť hlboké rany.

Chýba stabilná práca, vonkajší blahobyt umŕtvuje ducha a vzďaľuje človeka od odvážnych rozhodnutí, analyzoval pápež situáciu, do ktorej dnes máme vnášať evanjelium.

„Koľko ľudí vedľa vás žije v behu, zotročení tým, čo by malo slúžiť na ich prospech, a zabúda na skutočnú chuť života: na krásu početnej a veľkorysej rodiny, ktorá napĺňa dni a noci, ale rozširuje srdce; na svetlo v detských očiach, ktoré nemôže dať nijaký smartfón; na radosť z prostých vecí; na pokoj, ktorý dáva modlitba.

To, o čo nás často žiadajú naši bratia a sestry, hoci možno nedokážu položiť otázku, odpovedá najhlbším potrebám: milovať a byť milovaní, byť prijatí takí, akí sme, nájsť pokoj srdca a radosť, ktorá je trvalejšia než zábava.“

Boh je skúsenosťou lásky
Pápež povzbudzoval evanjelizátorov, aby sa stali ľuďom našej doby sprievodcami na ceste. „Nemôžeme mať vždy hotové odpovede, ale môžeme zdieľať slová života.

Nesnažte sa byť prozelytmi, nechávajte priestor tvorivej sile Ducha, ktorý oslobodzuje srdce z otroctva, ktoré ho utláča, a obnovuje ho,“ zdôraznil Svätý Otec a vysvetlil, ako má veriaci ohlasovať Pána.

„Odovzdávať Boha teda neznamená hovoriť o Bohu, nie je to dokazovanie jeho existencie. Aj diabol vie, že Boh existuje! Hlásať Pána znamená svedčiť o radosti z toho, že ho poznám, pomáhať v prežívaní krásy zo stretnutia s ním.

Boh nie je odpoveďou na intelektuálnu zvedavosť alebo na úsilie vôle, ale je skúsenosťou lásky, povolaním stať sa príbehom lásky. Pretože - a to platí predovšetkým pre nás - kto raz stretne živého Boha, musí ho hľadať stále znovu. Božie tajomstvo sa nikdy nevyčerpá, je nesmierne ako jeho láska.“