Finančné dary na obnovu katedrály zatiaľ neprišli
Osobitná nóta parížskej arcidiecézy predstavuje verejnosti doterajšie výsledky zbierky na obnovu katedrály, ktorú 15. apríla tohto roka vážne poškodil požiar. Väčšina prisľúbených darov na rekonštrukciu katedrály Notre-Dame sa zatiaľ nekonkretizovala, stojí v piatok (17. 5.) vydanom vyhlásení. K dátumu jeho vydania predstavovala vybraná suma 13,5 milióna eur.
Najväčšie finančné dary zatiaľ neprišli
Arcibiskup Michel Aupetit vo vyhlásení hovorí o vlne globálnej podpory nasledujúcej po požiari katedrály, ale pripomína aj dve dôležité a zatiaľ nezodpovedané otázky.
Prvá sa týka doteraz nevyčísleného rozpočtu na opravy potrebné na to, aby sa veriaci a turisti mohli do katedrály opäť bezpečne vrátiť. Druhý otáznik visí nad ohlasovaným miliardovým darom, ku ktorému sa zatiaľ neprihlásila žiadna nadácia ani štátny orgán.
Parížsky arcibiskup síce upresňuje, že „pravdepodobne nemožno pochybovať o najvýznamnejších daroch, ktoré prisľúbili známi mecenáši“, však poukazuje na skutočnosť, že k nim zatiaľ nedošlo.
„Postupujúce práce na odbornom posúdení situácie ukazujú, že budú potrebné značné financie. Každé venované euro bude príspevkom na obnovu srdca tejto katedrály,“ dodáva arcibiskup Michel Aupetit k výzve na pokračovanie v zbierkach.
Nadácia Notre-Dame zatiaľ zhromaždila fondy vo výške 13,5 milióna eur, z toho 9,5 milióna pochádza od 43 tisíc súkromných darcov z Francúzska i zo zahraničia.
Svätá omša ihneď ako to bude možné
Nóta zároveň oznamuje, že akonáhle to bude možné, chce arcibiskup Michel Aupetit slúžiť v katedrále svätú omšu. Zo zrejmých bezpečnostných dôvodov nebude prístupná verejnosti. Bude ju však prenášať televízny kanál KTO.
Parížska arcidiecéza chce, aby sa svätá omša slávila v katedrále už v júni. Príslušným orgánom v tejto veci bola predložená žiadosť. Oznámil to generálny vikár arcidiecézy Philippe Marsset.
„Ide o to, aby sme ukázali, že chrám je predovšetkým miestom kultu a nielen turistickou atrakciou. Ak sa nám podarí v júni sláviť svätú omšu, vyzdvihne a poukáže to na prvotnú úlohu tejto katedrály,“ vysvetlil viikár arcidiecézy.
Nateraz je okolo chrámu bezpečnostná zóna, do ktorej nie je možné vstupovať. V samotnej katedrále odstraňujú škody spôsobené požiarom zamestnanci 40 mestských podnikov.
Na základe zákona o odluke Cirkvi a štátu z roku 1905 patria chrámy postavené pred týmto dátumom štátu (katedrály) alebo obciam (kostoly). Katolícka cirkev je len ich používateľom.