František ocenil ľudskú i prírodnú krásu Indonézie
Pápež František počas stretnutia so Scholas occurrentes. Snímka: profimedia.sk
„Viera sa odovzdáva doma. Viera sa odovzdáva v nárečí," zneli pápežove slová počas druhého dňa jeho veľkej návštevy v Indonézii. Dnes ho čakali prvé oficiálne návštevy. Predtým však odslúžil súkromnú svätú omšu na apoštolskom nunciáte.
Nasledovalo oficiálne privítanie v prezidentskom paláci. Okrem hlavy štátu sa tam zvítal aj s predstaviteľmi verejného života a s diplomatickým zborom.
Ocenenie jednoty
Prezident Joko Widodo dostal od pápeža Františka ako dar špeciálnu medailu apoštolskej cesty. Medaila vo svojich symboloch oslavuje ľudské srdcia a prírodnú krásu Indonézie.
Vo svojom prvom príhovore v rámci apoštolskej návštevy ocenil jednotu indonézskeho ľudu. „Tak ako veľká biodiverzita prítomná na tomto súostroví je zdrojom bohatstva a nádhery, podobne aj špecifické rozdiely prispievajú k vytvoreniu veľkolepej mozaiky, v ktorej je každý dielik nenahraditeľným prvkom pri skladaní veľkého originálneho a vzácneho diela.“
Prítomných funkcionárov povzbudil v „politike, ako najvyššej forme lásky". Zdôraznil, že taká práca zahŕňa „spravodlivosť, rešpektovanie základných práv človeka, trvalo udržateľný rozvoj, solidarita a snaha o mier, a to tak v rámci spoločnosti, ako aj s inými národmi."
Viera, bratstvo a súcit
V tento deň dostal pápež aj príležitosť prihovoriť sa duchovným krajiny, v Gereja Katedral Jakarta (Katedrále nanebovzatej Panny Márie v Jakarte.)
„Cirkev - na to musíme myslieť - posúvajú dopredu katechéti. Katechéti sú tí, ktorí idú dopredu, a potom nasledujú rehoľné sestry, potom prichádzajú kňazi a biskup, ale katechéti sú vpredu, oni sú silou Cirkvi," zneli jeho slová povzbudenia.
Všetkým prítomným tiež prezradil spojitosti, ktoré vidí v bohatstvách Indonézie a v posolstve jeho cesty.
Vieru vidí v nádhernej indonézskej prírode. V toľkej kráse vníma veľký dar od Boha, ktorý človeka napĺňa vďačnosťou, no i pocitom zodpovednosti.
Bratstvo je podľa pápeža Františka hodnotou, ktorá je blízka tradícii Cirkvi v Indonézii. Poukázanie na rozdielnosť a jedinečnosť každého jednotlivca, ktorí spolu so svojimi bratmi tvorí jeden celok.
Súcit vysvetlil ľuďom v opačnom svetle, než je vnímaní verejnosťou. „Sú ľudia, ktorí sa boja súcitu, lebo ho považujú za slabosť," zneli slová Svätého Otca. Poukázal však na to, že opak je pravdou a v súcite nájde človek skutočnú silu.
Tieto tri piliere objasnil pápež aj na symbole, ktorý sa nachádzal priamo v katedrále. Socha Panny Márie, ktorá je umiestnená na opornom stĺpe nám pripomína všetko, na čo by sme mali pamätať.
„Jej krehké telo, opierajúce sa o stĺp, o skalu, ktorou je Kristus, akoby v skutočnosti spolu s ním nieslo ťarchu celej stavby... Mária sa potom zjavuje ako obraz bratstva a víta uprostred hlavného vchodu všetkých, ktorí chcú vstúpiť. A napokon je aj ikonou súcitu, keď bdie nad Božím ľudom, ktorý sa so svojimi radosťami a bolesťami, prácou a nádejami zhromažďuje v Otcovom dome, a chráni ho."