Ježišova reč je tvrdá, ale uzdravujúca

Keď hovoríme o napätí, chcem upriamiť pozornosť na 26. bod pracovného dokumentu pre kontinentálnu etapu, kde sa uvádza (kontext Iz 54, 2: Rozšír priestor svojho stanu):

„Druhým konštrukčným prvkom stanu sú povrazy, ktoré držia kože pohromade. Musia vyvážiť napätie potrebné nato, aby stan neprevísal…“

Napätie je teda dôležité.

Ale ešte dôležitejšie je, aby uprostred stanu bol stánok Najvyššieho.

Keď čítame alebo počujeme Božie slovo alebo Božiu pravdu, nemusíme sa cítiť vylúčení, ako to dnes zaznelo.

Už či čítame Knihu Genezis o mužovi a žene (stvorených na Boží obraz), evanjelium alebo Pavlove listy, nemusíme sa cítiť vylúčení.

To platí aj v iných témach.

Keď napríklad čítame 5. kapitolu Matúšovho evanjelia, cítime sa vylúčení?

„Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá“ (Mt 5, 22) alebo: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 - 24).

Keď počujem toto slovo a týka sa ma to, cítim sa vylúčený?

Nie.

Cítim sa oslovený.

Cítim sa dotknutý.

Cítim sa pozvaný.

K premene.

Ježišova reč, Božie slovo je niekedy tvrdé.

Ale uzdravujúce.

A my potrebujeme toto SLOVO od Cirkvi počuť.

Zdroj: -TK KBS-