Katolícke školy patria k najvýznamnejším na svete

Len v Európe  sa v katolíckych inštitúciách vzdeláva okolo 8,5 milióna študentov. Po zahrnutí škôl ďalších kresťanských denominácií do tejto štatistiky dosahuje počet detí 10 miliónov.

Katolícky model vzdelávania
Mannová poukázala na to, že po druhej svetovej vojne boli obnovené nielen katolícke, ale aj protestantské a židovské školy. „Celý vzdelávací systém, ktorý sa postupne zaviedol v Európe a vo svete vychádzal z katolíckeho modelu.“

Okrem rastúceho počtu študentov v celej Európe a na celom svete Christine Mannová poukázala na veľmi zaujímavý fakt, ktorý ukazuje, že „katolícky vzdelávací systém môže žiť dynamicky a prekvitať v mnohých rôznych právnych systémoch upravujúcich vzťahy medzi cirkvami a štátom“.

Nikto by to určite nepredpokladal, že najviac, viac ako 2 milióny študentov, je v katolíckych školách v laickom Francúzsku a v Belgicku až 75 percent všetkých študentov navštevuje katolícke inštitúcie. Podobne je to aj v sektore základných škôl v Írsku.

„A krajina s najvyššou mierou nárastu počtu katolíckych škôl je teraz Albánsko, štát, ktorý bol v komunistickom období plánovaný ako ateistický,“ uviedla Christine Mannová, teologička a právnička, ktorá veľa rokov viedla arcibiskupský školský úrad vo Viedni a Rakúsky medzidiecézny úrad pre vzdelávanie a výchovu.

Šírka katolíckych obzorov
Väčšinu katolíckych škôl vedú rehole alebo diecézy. Mannová ocenila odhodlanie oboch skupín zriaďovateľov.

Pokiaľ ide o školy riadené rehoľami povedala: „Na medzinárodných sympóziách na mňa osobne zapôsobila rozmanitosť reholí, ktoré riadia školy mimo Európy. Sú mladé, bez akýchkoľvek európskych komplexov a ich mená sú nám v Európe úplne neznáme. V niektorých krajinách, kde sú kresťania iba menšinou, dosiahli obrovský úspech.“

Podľa Mannovej medzi ďalšie výzvy katolíckeho vzdelávania patrí financovanie. „Pretože katolícka škola chce byť pre každého, poplatky sú, žiaľ, pri prijímaní študentov prirodzeným obmedzením,“ poznamenala.

Ďalej poukázala na problém prijímania nekatolíckych detí. „Áno alebo nie? Podľa akých kritérií a poriadku by mali byť deti prijaté? Hodiny ktorého náboženstva má navštevovať moje dieťa? Ide, samozrejme, o európske záležitosti, pretože máme katolícke školy po celom svete, v ktorých je zastúpené iba minimálne percento katolíckych učiteľov alebo malé percento katolíckych detí a mladých ľudí, a väčšina z nich sú členmi iných náboženstiev,“ dodala Mannová.

Katolícku školu od ostatných - podľa nej - odlišuje šírka katolíckych obzorov, čo sa prejaví dvoma spôsobmi: „rozvíjaním individuálnej identity študenta, a to aj so značným odporom voči katolíckym hodnotám, a zároveň otvorením súčasnej sociálnej situácie a výzvam, ktoré prináša.

Odráža sa to v špecifickej pedagogike zriaďovateľa školy a v úcte k rozmanitosti, ale vždy sa točí okolo toho istého hodnotového centra. Každé dieťa je jedinečné a zároveň akceptované Bohom so všetkým svojím potenciálom.“

CEEC, ktorého ústredie je v Bruseli, zahŕňa zástupcov katolíckeho vzdelávania z niekoľkých desiatok krajín. Výbor zastupuje vyše 30 000 škôl s približne 8,5 milióna žiakov.