Kinšasa privítala Svätého Otca s veľkou radosťou

Po takmer sedemhodinovom lete pristál pápež na medzinárodnom letisku Ndjili v hlavnom meste Kinšasa o pol tretej popoludní.

Na letisku vyše 15 miliónového mesta ho privítali cirkevné i štátne autority, vrátane apoštolského nuncia Mons. Ettoreho Balestrera a predsedu vlády. Nechýbal arcibiskup Kinšasy kardinál Fridolin Ambongo Besungu OFM Cap. Dvojica detí Svätého Otca obdarila kyticou kvetov.

Modlitba za migrantov

Ešte počas letu ponad Saharu Svätý Otec pozval novinárov v lietadle k chvíľke ticha a osobnej modlitby za všetkých migrantov, ktorí ňou prechádzajú:
„Modlime sa za všetkých ľudí, ktorí v snahe nájsť trochu blaha, trochu slobody, prešli cez Saharu, no nedosiahli svoj cieľ. Toľko trpiacich ľudí, ktorí sa po prekonaní púšte dostanú ku Stredozemnému moru a tam sú vzatí do lágrov a trpia v nich. Modlime sa za všetkých týchto ľudí.“

Po prílete prvé kroky pápeža Františka smerovali do prezidentského sídla tzv. Národného paláca ležiaceho na brehu rieky Kongo, kde Svätého Otca čakala oficiálna štátna privítacia ceremónia, súkromné stretnutie s prezidentom krajiny Felixom Tshisekedim Tshilombom i stretnutie s verejnými predstaviteľmi krajiny a diplomatickým zborom. 

Pútnik zmierenia a pokoja

„Som šťastný, že som tu, v tejto nádhernej a rozľahlej, zeleňou posiatej krajine“, skonštatoval Svätý Otec vo svojom príhovore. Nezabudol vyzdvihnúť krásu a rôznorodosť Konžskej demokratickej republiky, ktorá sa nazýva aj zelenými pľúcami, keďže tropický prales v okolí rieky Kongo je po Amazónii druhým najväčším na svete. 

Na severe krajinu tvorí rovníkový les, v strede náhorné plošiny a zalesnené savany, na juhu hornatý terén a sopky, na východe jazerá a na západe veľké vodné toky s riekou Kongo, ktorá sa tu vlieva do oceánu. I napriek prírodnému bohatstvu je však krajina sužovaná viacerými problémami, spomenul Svätý Otec.

„Konžská demokratická republika sužovaná vojnou, v rámci svojich hraníc naďalej trpí konfliktami, nútenou migráciou a hroznými formami vykorisťovania, ktoré sú pre človeka i pre  stvorenstvo nedôstojné. Táto rozsiahla krajina plná života... zasiahnutá násilím, sťaby úderom do pása, javí sa už dlhý čas akoby bez dychu.“

A zatiaľ čo vy, Konžania, bojujete o zachovanie vašej dôstojnosti a vašej územnej celistvosti proti opovrhnutia hodným pokusom o rozdrobenie vašej krajiny, prichádzam k vám v mene Ježiša ako pútnik zmierenia a pokoja. Veľmi som tu túžil byť a konečne prichádzam, aby som vám priniesol svoju blízkosť, náklonnosť a útechu celej Katolíckej cirkvi.“

Symbol diamantu

Svätý Otec inšpirovaný prírodným a nerastným bohatstvom krajiny v príhovore opakovane použil symbol diamantu. Povedal:

„Vaša krajina je skutočne diamantom stvorenia; ale vy všetci ste nekonečne vzácnejší než akékoľvek bohatstvo, ktoré vzíde z tejto úrodnej pôdy! Som tu, aby som vás objal a pripomenul vám, že máte neoceniteľnú hodnotu, že Cirkev a pápež vo vás veria, veria vo vašu budúcnosť, v budúcnosť, ktorú máte vo svojich rukách a vy si zaslúžite do nej vložiť vlastnosti inteligencie, bystrosti a pracovitosti. Odvahu, konžský brat a sestra! Povstaň, vezmi späť do svojich rúk ako čistý diamant to, kým si, svoju dôstojnosť, svoje poslanie zachovať svoj domov v harmónii a v pokoji.“

Pápež zároveň apeloval, aby každý obyvateľ krajiny prispel svojím dielom k budovaniu pokoja, prostredníctvom zmierenia: „Násilie a nenávisť nech už nemajú miesto v srdci ani v ústach nikoho, pretože sú to neľudské a nekresťanské emócie. Paralyzujú vývoj a vedú nás späť do temnej minulosti.“

Dosť bolo udúšania Afriky

Poukázal na rozličné formy vykorisťovania, ktorými trpí celý kontinent. Ako povedal, po politickom kolonializme sa tu „rozpútal rovnako zotročujúci „ekonomický kolonializmus“.

Táto drancovaná krajina nedokáže dostatočne ťažiť zo svojich obrovských zdrojov, zdôraznil pápež a dodal:
„Nastal paradox, že plody jej pôdy ju robia cudzou pre svojich obyvateľov. Jed chamtivosti zašpinil jej diamanty krvou. Je to dráma, pred ktorou ekonomicky vyspelejší svet často zatvára oči, uši aj ústa.

Ale táto krajina a tento kontinent si zaslúžia byť rešpektovaní a vypočutí, zaslúžia si priestor a pozornosť: ruky preč od Konžskej demokratickej republiky, ruky preč od Afriky! Dosť bolo udúšania Afriky: nie je to baňa, ktorú treba vykorisťovať, ani zem, ktorá sa má drancovať. Nech je Afrika hlavným protagonistom svojho osudu!

Nech svet nezabúda na túto krajinu a tento kontinent, vyzval ďalej pápež, pričom dodal: „Nech je Afrika úsmevom a nádejou sveta, nech znamená viac: nech sa o nej viac hovorí, nech má väčší význam a zastúpenie medzi národmi!“

Uvoľnime cestu diplomacii človeka pre človeka, národov pre národy, kde by stredobodom nebola kontrola oblastí a zdrojov, ciele expanzie a zvyšovania ziskov, ale príležitosti pre rast ľudí. Pri pohľade na tento ľud má človek dojem, že medzinárodné spoločenstvo takmer rezignovalo na násilie, ktoré ho ničí. Nesmieme si zvyknúť na krv, ktorá v tejto krajine už desaťročia preteká a milióny úmrtí, pričom mnohí o tom ani nevedia. Nech sa vie o tom, čo sa tu deje.“

Skutočným bohatstvom sú dobré vzťahy

Svätý Otec predstaviteľov tejto multietnickej krajiny, v ktorej žije vyše 200 etník a 450 kmeňov, zároveň vystríhal pred skĺzaním k tribalizmu a kontrapozíciám, pred rozdúchavaním špirály nenávisti a násilia.

„...problémom nie je povaha ľudí alebo etnických a sociálnych skupín, ale spôsob, akým sa rozhodujeme zostať spolu: vôľa alebo nevôľa vyjsť si v ústrety, zmieriť sa a začať odznova, naznačuje rozdiel medzi temnotou konfliktu a svetlej budúcnosti mieru a prosperity“.

„Drahí priatelia, Nebeský Otec chce, aby sme sa vedeli navzájom prijať ako bratia a sestry jednej rodiny a aby sme pracovali na budúcnosti, ktorá je spolu s ostatnými, nie proti ostatným. ,Bintu bantuʹ: tak veľmi efektívne vám jedno z vašich prísloví pripomína, že skutočným bohatstvom sú ľudia a dobré vzťahy s nimi.“

Moc má zmysel, ak je službou

Pred prítomnými autoritami zároveň zdôraznil, že „moc má zmysel iba vtedy, ak sa stane službou“. „Ľudia majú dôveru, keď cítia, že ten, kto im vládne, je im naozaj na blízku, nie z vypočítavosti alebo pre imidž, ale pre službu.“

Vyzval nehľadať ľahký zisk, osobné či skupinové záujmy, ale skôr spoločné dobro a bezpečnosť ľudí. Zdôraznil aj potrebu starať sa o množstvo vysídlených a utečencov a  „nenechať sa zmanipulovať alebo kúpiť tými, ktorí chcú udržať krajinu v násilí, vykorisťovať ju a robiť hanebné obchody“.

V súvislosti s problémom rozšírenej korupcie a nespravodlivosti Svätý Otec vyzval: „Nikdy sa nesmieme unaviť presadzovaním práva a spravodlivosti v každej oblasti, postaviť sa proti beztrestnosti a manipulácii so zákonmi a informáciami.“

Vzdelanie a pliaga detskej práce

Tak ako diamant potrebuje opracovať, aj obyvatelia Konžskej demokratickej republiky musia mať možnosť využiť vzdelávacie príležitosti. „Vzdelanie je základ: je to cesta budúcnosti, cesta, ktorou sa treba vydať na dosiahnutie úplnej slobody v tejto krajine a na africkom kontinente“, povedal pápež.

Zároveň odsúdil pliagu detskej práce a marginalizovanie dievčat:
„Veľa detí však nechodí do školy: koľko je ich vykorisťovaných namiesto toho, aby dostávali dôstojné vzdelanie! Príliš veľa ich zomiera a je vystavených otrockej práci v baniach. Nešetrime úsilím o odsúdenie pliagy detskej práce a o skoncovanie s ňou.“

Odolnosť diamantu: Nepoddávať sa

Svätý Otec nezabudol ani na výzvu k ochrane stvorenstva a domova „jedných z najväčších zelených pľúc na svete“.

Opäť pomocou príkladu tvrdosti a odolnosti diamantu obyvateľov Konžskej demokratickej republiky vyzval nepoddávať sa pod tlakom pretrvávajúcich násilností či iných spoločenských problémov:
„... v mene Krista, ktorý je Bohom nádeje, Bohom každej možnosti, ktorý vždy dodáva silu začať odznova, v mene dôstojnosti a hodnoty najvzácnejších diamantov tejto nádhernej krajiny, ktorými sú jej občania, by som chcel všetkých pozvať k odvážnemu a inkluzívnemu spoločenskému reštartu.“

Svoj príhovor pápež zakončil slovami: „Som s vami a modlitbou sprevádzam každé úsilie o mierovú, harmonickú a prosperujúcu budúcnosť tejto veľkej krajiny. Boh žehnaj celému konžskému národu!“