Kňaz sa vrátil do nemocnice ako lekár

„Okrem rôznych apelov v televízii a novinách som si overil stav vecí u svojich bývalých kolegov, ktorí mi vykreslili skutočne dramatickú a naliehavú situáciu, o ktorej mimo nemocnice vie len málo ľudí. Položil som si teda otázku, čo mám robiť. Som lekár, špecializovaný v pľúcnom lekárstve. V situácii takejto potreby je nutné byť k dispozícii.“

Don Alberto sa teda v svojich 44 rokoch vrátil medzi svojich kolegov do nemocnice. Pre Vatikánsky rozhlas opisuje situáciu, s ktorou sa stretol.

„Posledných desať dní úplne prevrátilo bežný pracovný rytmus a organizáciu práce. Mnohí dokázali v dramatickej situácii naozaj heroické veci. Potešilo ma tiež to, že som v očiach kolegov lekárov videl odhodlanosť, vôľu dobre pracovať a byť nablízku chorým napriek fyzickej aj duchovnej námahe. Sú totiž nútení konfrontovať sa so sklamaním a frustráciou, pretože situácia skutočne nie je veľmi dobrá.“

Ako potvrdzuje kňaz a lekár z Modenskej provincie, medicína má len veľmi málo prostriedkov, ako ľuďom s ťažkým priebehom ochorenia spôsobeného koronavírusom pomáhať.

„Asistujeme im, snažíme sa robiť to, čo je možné, ale mám dojem, že môžeme mať len malý vplyv na priebeh choroby u pacientov. Samozrejme, že v tých prípadoch, kde sa stretávame s istou krehkosťou alebo už existujúcimi patológiami, je spravidla priebeh horší, avšak choroba je náročná pre všetkých.“

Ako reagovali farníci z Kostola Preblahoslavenej Panny Márie, sprostredkovateľky všetkých milostí, kde doteraz slúžil, na rozhodnutie vrátiť sa do nemocnice?
Dostal som ohromné množstvo prejavov povzbudenia, úcty a podpory v modlitbe, blízkosti a náklonnosti, ďaleko presahujúcich čokoľvek, čo by som si predtým vedel predstaviť. Rovnako tak moji bývalí kolegovia boli veľmi milí. Prakticky od prvej chvíle som sa cítil znova ako v svojej rodine.

Čo však znamená vrátiť sa ako lekár a kňaz zároveň?
Dúfam, že budem môcť priniesť niečo viac. Ak nič iné, aspoň byť nablízku a sprostredkovať Pánovo posolstvo a blízkosť, ktoré chorí potrebujú.

Pociťujete strach, keď vstupujete do nemocnice teraz - vo chvíli pandémie vyvolávajúcej choroby, ktoré sa môžu končiť smrťou?
S trochou úzkosti áno. Samozrejme, vidím tiež všetkých kolegov, ktorí sa snažia pracovať čo najlepšie a nevzdávať sa. Snažíme sa dbať na všetko potrebné.

Čo môžu robiť kresťania, ktorí sú zavretí v svojich domovoch a pýtajú sa, ako by mohli prispieť? Čo by ste im odporučili ako kňaz?
Každý môže prispieť modlitbou, tá je prístupná všetkým. A okrem toho, ak máme nejaký zvláštny dar, zvláštne možnosti, môžeme prispieť tým, že ich realizujeme čo najlepšie.

Na záver don Alberto Debbi povzbudzuje k tomu, aby sa každý z nás zahľadel do tejto situácie, v ktorej zdanlivo nie je nič dobrého, a pokúsil sa vyťažiť z nej čriepky dobra.