Koronavírus odhalil nedostatky v paliatívnej starostlivosti
Celosvetová kríza vyvolaná novým koronavírusom zviditeľnila význam paliatívnej starostlivosti a potrebu jej rozvoja. Poukazujú na to talianski lekári špecializovaní v tejto oblasti, ktorí počas pandémie podporovali svojich kolegov pracujúcich po celom Taliansku.
VN CZ 11.06.2020
Ilustračná snímka: ingimage.com
Pripomínajú, že pandémia zviditeľnila vážne nedostatky vo formácii lekárskeho personálu v oblasti paliatívnej liečby a nabádajú k ich náprave.
Obsiahla správa na tému paliatívnej starostlivosti v čase koronavírusovej krízy bola uverejnená v talianskom časopise paliatívnych špecialistov. O skúsenosti z mesiacov karantény sa podelilo štrnásť lekárov, ktorí stoja na čele hospicov na rôznych miestach Talianska, a tiež ich kolegovia z deviatich krajín.
V čase epidémie im pomáhali napríklad organizovať miesta pre pacientov na konci života na oddeleniach vyhradených pre chorých s COVID-19, ale aj inštruovali kolegov iných špecializácií v otázkach, ako je napríklad podávanie morfia pri bolesti a dychovej nedostatočnosti, ktorá tento koronavírus sprevádza.
Správa zdôrazňuje, že rozmery epidémie postavili celý rad lekárov do situácie, keď si nevedeli rady s koncom života pacientov zverených do ich starostlivosti. Prejavilo sa to napríklad v komunikácii spojenej s informovaním o úmrtí.
„Pandémia zviditeľnila nedostatočnú formáciu lekárskeho personálu v oblasti paliatívnej starostlivosti. Každý, kto sa tejto oblasti venuje, vie, že smrť sprevádza vyhasínanie života, ku ktorému sa dá postaviť príhodným spôsobom tak, aby sa zmenšilo utrpenie, osamelosť pacienta i jeho blízkych, ale aj patologický zármutok tých, ktorí zostávajú - tak v rodine, ako aj medzi lekárskym personálom,“ zdôrazňuje lekárka Marta De Angelisová, riaditeľka hospicu v Spolete.
Talianska lekárka poznamenáva, že „krízové situácie, ako je pandémia, si žiadajú príslušnú odpoveď z klinického, etického a morálneho hľadiska“. Poukazuje na to, že kríza „nikoho nezbavuje povinnosti zavádzať terapiu proti bolesti, vhodne komunikovať s chorým aj s rodinou, nezbavuje pacienta práva na zodpovedajúcu informáciu o svojom stave ani na konečnú lekársku a psychologickú podporu“.
Talianska lekárka poukazuje tiež na jeden z najproblematickejších momentov pandémie, totiž obmedzenie kontaktu medzi chorým a jeho blízkymi. „V paliatívnej starostlivosti zohrávajú vzťahy zásadnú úlohu,“ konštatuje.
Autori správy zdôrazňujú, že poučenie zo súčasnej krízy by sa malo prejaviť okrem iného v tom, aby do lekárskej formácie bola zaradená aj zodpovedajúca povinná príprava v oblasti paliatívnej medicíny, čo sa v tejto chvíli v Taliansku nedeje.
Obsiahla správa na tému paliatívnej starostlivosti v čase koronavírusovej krízy bola uverejnená v talianskom časopise paliatívnych špecialistov. O skúsenosti z mesiacov karantény sa podelilo štrnásť lekárov, ktorí stoja na čele hospicov na rôznych miestach Talianska, a tiež ich kolegovia z deviatich krajín.
V čase epidémie im pomáhali napríklad organizovať miesta pre pacientov na konci života na oddeleniach vyhradených pre chorých s COVID-19, ale aj inštruovali kolegov iných špecializácií v otázkach, ako je napríklad podávanie morfia pri bolesti a dychovej nedostatočnosti, ktorá tento koronavírus sprevádza.
Správa zdôrazňuje, že rozmery epidémie postavili celý rad lekárov do situácie, keď si nevedeli rady s koncom života pacientov zverených do ich starostlivosti. Prejavilo sa to napríklad v komunikácii spojenej s informovaním o úmrtí.
„Pandémia zviditeľnila nedostatočnú formáciu lekárskeho personálu v oblasti paliatívnej starostlivosti. Každý, kto sa tejto oblasti venuje, vie, že smrť sprevádza vyhasínanie života, ku ktorému sa dá postaviť príhodným spôsobom tak, aby sa zmenšilo utrpenie, osamelosť pacienta i jeho blízkych, ale aj patologický zármutok tých, ktorí zostávajú - tak v rodine, ako aj medzi lekárskym personálom,“ zdôrazňuje lekárka Marta De Angelisová, riaditeľka hospicu v Spolete.
Talianska lekárka poznamenáva, že „krízové situácie, ako je pandémia, si žiadajú príslušnú odpoveď z klinického, etického a morálneho hľadiska“. Poukazuje na to, že kríza „nikoho nezbavuje povinnosti zavádzať terapiu proti bolesti, vhodne komunikovať s chorým aj s rodinou, nezbavuje pacienta práva na zodpovedajúcu informáciu o svojom stave ani na konečnú lekársku a psychologickú podporu“.
Talianska lekárka poukazuje tiež na jeden z najproblematickejších momentov pandémie, totiž obmedzenie kontaktu medzi chorým a jeho blízkymi. „V paliatívnej starostlivosti zohrávajú vzťahy zásadnú úlohu,“ konštatuje.
Autori správy zdôrazňujú, že poučenie zo súčasnej krízy by sa malo prejaviť okrem iného v tom, aby do lekárskej formácie bola zaradená aj zodpovedajúca povinná príprava v oblasti paliatívnej medicíny, čo sa v tejto chvíli v Taliansku nedeje.