Kostol si postavili vďaka Slovákom (fotogaléria)
Kostol Najsvätejšej Trojice. Snímka: Jozef Šofranko SJ
Kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici postavili Margita Kačányiová zo Slovenska a Katarína Ririová z Ugandy, ktoré tam pôsobia už ôsmy rok. V spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou vedú HIV-centrum pre siroty a zraniteľné deti s názvom Gift of love – Dar lásky.
Na kostol prispelo veľa Slovákov
Svätyňa bola postavená s finančnou podporou mnohých slovenských darcov v priebehu dvoch rokov a v súčasnosti sa otvára jej duchovné centrum.
Na slávnosti, ktorú viedol biskup Diecézy Arua Sabino Ocan Odoki, sa zúčastnilo množstvo kňazov, z ktorých mnohí dlhodobo spolupracujú s centrom, rehoľné sestry, predstavitelia regiónu a vyše 600 veriacich.
Zo Slovenska boli prítomní niekoľkí predstavitelia Slovenskej katolíckej charity, medzi nimi Erich Hulman, generálny sekretár, a Martin Vittek, zodpovedný za rozvojovú spoluprácu. Na posviacke Kostola Najsvätejšej Trojice v Adjumani boli aj dvaja kňazi zo Slovenska, jezuitskí pátri Jozef Šofranko a Dušan Bezák.
Starajú sa o deti
„Boh odpovedal na naše modlitby prostredníctvom katolíkov na Slovensku, ktorí podporili výstavbu nášho duchovného centra. Všetko sa udialo vďaka horlivosti a veľkému nasadeniu sestry Margity.
Darcovia podporili výstavbu a zariadenie centra. Sme im veľmi vďační za vypočutie a ich odpoveď na plač chudobných. Toto je veľký dar pre Diecézu Arua a univerzálnu Cirkev od slovenských katolíkov.
Vďaka každému, kto priložil roku k tomuto dielu, podporil ho alebo sa zúčastnil posviacky budovy kostola a jeho zasvätenia Svätej Trojici,“ napísala z ugandského Adjumani Katarína Ririová.
Keďže základom centra je starostlivosť o potreby detí, sestra Margita Kačányiová, jedna z iniciátoriek projektu, cítila, že duchovné uzdravenie vedie k obnove a prijatiu.
Preto priatelia z charizmatických hnutí a ďalší priaznivci tohto diela pomohli a poskytli podporu, čo viedlo neskôr k zrodu myšlienky duchovného centra neustálej adorácie.
Deti nakazené HIV
Región Adjumani hostí mnohých utečencov z Južného Sudánu, najmä deti a matky. Opustili svoju krajinu pre vojnu a hľadajú pokoj.
Podľa slov Kataríny Ririovej, nový kostol bude „kresťanským pútnickým miestom, miestom útočiska, kam každý môže prísť a hovoriť s Bohom v každom čase po celý rok. Ako miesto s neustálou adoráciou bude pre všetky duše, ktoré hľadajú pokoj v svojich srdciach, najmä pre tých, ktorí sú ohrození vojnou a chorobou“.
Infekcia HIV vedie ľudí do morálnej a citovej deprivácie a sociálnej izolácie. Projekt pre HIV pozitívne a zraniteľné deti, o ktoré sa nemá kto starať, sa začal v roku 2011.
Odvtedy až do súčasnosti je v ňom 53 detí, ktoré bývajú v centre. Prostredníctvom Adopcie na diaľku projekt podporuje 600 detí z domácej komunity aj z utečeneckých táborov.