Litva utŕžila v minulosti mnohé rany

Litva patrí medzi pobaltskými štátmi ku krajine s najvyšším počtom katolíkov. Z približne tri a pol milióna obyvateľov sa ku Katolíckej cirkvi hlási 80 percent ľudí.

Aj preto bolo jeho privítanie veľmi srdečné a na všetkých verejných stretnutiach bolo množstvo ľudí. Svätý Otec býval počas dvoch dní v Litve na Apoštolskej nunciatúre vo Vilniuse. Motto apoštolskej návštevy znelo: „Ježiš Kristus, naša nádej“ (1 Tim 1, 1).

Inšpirujúca minulosť
Svätý Otec počas cesty z Ríma do Vilniusu preletel ponad územie Slovenska a zaslal zdvorilostný telegram prezidentovi Andrejovi Kiskovi, v ktorom odporúča obyvateľov Slovenska do Božej prozreteľnej ochrany.

Na letisku, vo viac ako polmiliónovom hlavnom meste Vilniuse, privítala Svätého Otca prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaiteová. Následne sa pápež presunul na zdvorilostnú návštevu do prezidentského paláca.

Svätý Otec tu predniesol svoj prvý príhovor, v ktorom označil Litvu za mlčanlivého svedka lásky k náboženskej slobode. Potom obrátil svoju pozornosť na 100. výročie nezávislosti, ako na príležitosť hľadať v minulých udalostiach kľúč k budúcnosti.

Život nie je videohra
Po obede na Apoštolskej nunciatúre a krátkom oddychu Svätý Otec začal svoj popoludňajší program v mariánskej svätyni zasvätenej Matke milosrdenstva, kde sa pomodlil desiatok radostného ruženca o tajomstve Ježišovho narodenia.

Veriacich zhromaždených pred obrazom Panny milosrdenstva, ktorý bol namaľovaný v rokoch 1620 – 1630 pre jednu zo vstupných brán do Vilniusu a stal sa známym vďaka množstvu zázrakov, pápež v príhovore povzbudil k budovaniu mostov a vnímaniu tváre jej Syna Ježiša vtlačenú do srdca každého človeka.

Z mariánskeho pútnického miesta pápež zamieril na námestie pred katedrálu litovského hlavného mesta, ktorá je zasvätená svätým Stanislavovi a Ladislavovi, a stretol sa s mladými ľuďmi. Katedrála bola počas sovietskej okupácie zatvorená a slúžila ako galéria a čiastočne aj ako obchod s náhradnými dielmi pre autá.

Pápež František reagoval ako zvyčajne s veľkou bezprostrednosťou na svedectvá mladých. „Váš život nie je nijaké divadelné predstavenie, je skutočný, konkrétny, ako život každého z nás, čo sme tu, na tomto krásnom námestí, situovanom medzi dvoma riekami.

A ktovie či toto všetko neposlúži nato, aby ste sa nanovo pozreli na vaše životné príbehy a objavili v nich Božiu prítomnosť.“ Svätý Otec mladých povzbudil, aby nemali strach rozhodnúť sa pre Ježiša, a zdôraznil, že život nie je videohra.

„Ak by bol život iba divadelnou hrou či videohrou, bol by vtesnaný do presne vymedzeného času, so začiatkom a koncom... Ale život sa meria iným časom, nie časom divadla či videohry; život sa odohráva v čase vo vzťahu k Božiemu Srdcu; niekedy ide smerom vpred, inokedy zas naspäť, cesty sa skúšajú, preverujú, menia...“

Vyjsť zo seba
V nedeľu 23. septembra začal pápež František druhý deň svojej apoštolskej cesty v Pobaltí svätou omšou v litovskom Kaunase s vyše 100 - tisícovou účasťou.

Sláveniu v zelenej liturgickej farbe dominoval veľký drevený kríž na pozadí a vystavená ikona Trakajskej Madony, patrónky Litvy. Svätý Otec vo svojej homílii v súvislosti s prvým čítaním z Knihy Múdrosti (Múd 2, 12. 17 - 20), ktoré hovorí o útokoch bezbožných na spravodlivého, poukázal na mnohé rany utŕžené Litovcami v nedávnej histórii.

Zdôraznil pritom, že uzdravenie pamäti z rán minulosti sa prejavuje aktívnym prístupom k výzvam súčasnosti a solidárnosťou s núdznymi. Pripomenul, ako Ježiš v evanjeliu stavia doprostred dieťa.

„Koho postaví do stredu dnes, tu, v dnešné nedeľné ráno? Kto budú tí najmenší a medzi nami najchudobnejší, ktorých máme prijať po sto rokoch od našej nezávislosti?“

Evanjelium je tak podľa pápeža výzvou zanechať mocenské zápasy či hádky o to, kto bol v minulosti statočnejší, výzvou vyjsť zo seba a stať sa vnímavými na potreby maličkých našich čias. Patria k nim aj nezamestnaní nútení emigrovať, etnické menšiny, starci či mládež vyrastajúca bez koreňov, upozornil Svätý Otec.

„Tak ako v meste Vilnius rieka Vilnia odovzdáva svoje vody Nerisu a stráca svoje meno v jeho prospech, tu samotný Neris stráca meno a svoje vody prepúšťa Nemunasu. O toto presne ide: byť Cirkvou, ktorá vychádza von a nemať strach vyjsť a obetovať sa ani keď sa zdá, že sa rozplývame; nemať strach stratiť sa v záujme tých najmenších, zabudnutých, tých, čo žijú na existenciálnych perifériách,“ uviedol vo svojej homílii Svätý Otec.

Pápež si uctil mučeníkov minulosti
Popoludňajší program pápeža Františka v litovskom Kaunase pokračoval modlitbovým stretnutím s kňazmi a diakonmi, zasvätenými osobami a seminaristami v miestnej Katedrále sv. Petra a Pavla.

Inšpirovaný slovami sv. Pavla z Listu Rimanom (Rim 8, 28), že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“, ktoré odzneli pri stretnutí, sa pápež zameral na tri aspekty života zasvätených: ich hlad po Bohu a volanie k nemu, ich vytrvalosť v utrpení a ich nádej, ktorá spočíva v Ježišovi Kristovi.

Po návrate z Kaunasu do Vilniusu si Svätý Otec prišiel uctiť mučeníkov minulosti. Najprv sa zastavil pri Pamätníku obetí geta, potom v Múzeu okupácií a boja za slobodu, v tichu sa pomodlil pred relikviárom a obrazom blahoslaveného mučeníka, arcibiskupa Teofiliusa Matulionisa. Zapálil sviecu a napísal niekoľko riadkov do pamätnej knihy.