Ľudia umierajú pri hľadaní vody

„Nikdy nezabudnem na tehotnú ženu, ktorá kľačala pred separatistami z takzvanej Doneckej republiky a prosila ich, aby nás nechali prejsť. Zastavili konvoj, ale dovolili nám uchýliť sa do malej dediny,“ vyjadril otec Tomaszewski.

„Pôsobili sme dojmom davu, ale bol v ňom Boh. Tri stanovištia Rusov nás nechali prejsť, ale štvrté nechcelo.“ Päť hodín nocovali na prázdnom poli.

„Boli medzi nami malé deti, tehotné ženy. Vojaci nám povedali, že ženy a deti môžu ísť samy do Záporožia, ktoré je vzdialené 200 kilometrov. Čakali sme pri ceste vedúcej do jednej malej dediny, kde, ako sme sa dozvedeli, mohli vziať celú našu kolónu áut. Ľudia váhali, ale nakoniec povedali, že je to jedno, kde nás zastrelia.“

Nakoniec sa im podarilo odísť cez humanitárny koridor. „Nasledovali sme vojakov po poľných cestách. Dúfali sme, že nás možno pustia, keď je naša kolóna áut taká veľká. Stalo sa.“

Poľský paulín upozornil, že v meste chýbajú potraviny, elektrina a kúrenie. „Ľudia zomierajú, keď opúšťajú svoje pivnice a hľadajú vodu. Vyjsť na ulicu sa rovná samovražde.“

Poukazuje na to, že mesto je úplne zničené bombami. „Často sa musíte vyhýbať horám ležiacich mŕtvol, aby ste sa dostali ďalej,“ povedal mních, ktorý strávil 11 dní vojny v obliehanom Mariupoli.