Mariánske svätyne Spojeného kráľovstva: Aylesford

Svätyňa Nanebovzatia Panny Márie a sv. Šimona Stocka v Aylesforde, ktorý sa nachádza v samom srdci malebného grófstva Kent, priťahuje ročne okolo 250-tisíc pútnikov z rôznych častí Britských ostrovov. Veriaci prichádzajú na toto miesto, aby našli pokoj, modlili sa, premýšľali o kráse stvorenia i samotného miesta, ktoré má stáročnú históriu.

Karmelitáni
Začiatky svätyne v Aylesforde siahajú do 13. storočia, keď mníchov prenasledovaných na vrchu Karmel v Palestíne priviedol do Veľkej Británie rytier šiestej križiackej výpravy Richard de Gray z Radnor a dal im do večného vlastníctva svoju usadlosť v Aylesforde.

Mnísi sa tam usadili a v roku 1245 si postavili prvý Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Na čelo skupiny mníchov sa postavil Šimon Stock, rodák z Kentu, veľký ctiteľ Panny Márie, muž modlitby a veľkej svätosti, ako aj veľký organizátor, ktorý bol na prvom zhromaždení mníchov svojho kláštora v roku 1247 zvolený za hlavného predstaveného karmelitánov v západnej Európe.

Jedného dňa, keď videl mnoho nebezpečenstiev ohrozujúcich rehoľu, nasmeroval na nebo veľkú „búrku“, aby prosil o ochranu a podporu tú, ktorá bola od začiatku existencie karmelitánov ich hlavnou patrónkou, uctievanou ako orodovníčka, Matka, Kráľovná a ozdoba karmelu.

Škapuliar
Aj keď je ťažké určiť presný dátum a miesto na základe existujúcich historických prameňov, podľa tradície v noci z 15. na 16. júla 1251 v Aylesforde sv. Šimon Stock, modliac sa mariánsku antifónu „Flos Carmeli - kvet Karmelu“, uvidel blahoslavenú Pannu obklopenú anjelmi.

Vo videní Mária ukázala na škapuliar a povedala: „Najmilší syn, prijmi škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, privilégium pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nespozná pekelný oheň. Toto je znak spásy, záchrana v nebezpečenstve, zmluva o pokoji a večný záväzok.“

To bol zlom v histórii karmelitánskeho rádu, ktorý škapuliar prijal ako znak ochrany Panny Márie, a ona vyviedla tento rád zo všetkých búrok a nebezpečenstiev. V roku 1274 Lyonský koncil schválil karmelitánsky rád a pripojil ho k žobravým rehoľným rádom. Postupom času aj laici začali nosiť hnedý škapuliar.

Svätyňa v Aylesforde preto nie je len kolískou karmelitánskeho rádu, ale aj miestom, kde vznikol škapuliar, ktorý je v súčasnosti veľmi populárny na celom svete.

História
Zaujímavá je história svätyne, ktorá sa úspešne rozvíjala až do roku 1538, keď Henrich VIII. nariadil rozpustenie kláštora. Aylesford bol potom daný Tomasovi Wyattovi z Allingtonského hradu a mnísi boli ruzpustení. Do Aylesfordu sa vrátili až v roku 1949.

Otec Kilian Lynch bol vtedy najvyšším generálnym predstaveným. Ten nariadil rekonštrukciu upadnutého kláštora. Zachovali sa iba niektoré časti pôvodných budov. Ide o refektár, cely (s malou kaplnkou) a brána nazývaná vodná, cez ktorú prechádzali pútnici do neďalekého Canterbury, k hrobu sv. Tomáša Becketa.

Vedľa nej, na ľavej strane je pútnický dom. Je to jedna z mála budov, ktorá sa používa nepretržite od 13. storočia. Chrám Nanebovzatia Panny Márie (bol to už druhý kostol postavený v roku 1417, pretože prvý vyhorel), bol zničený pri zrušení kláštora. V súčasnosti na mieste, kde stál chrám, sú iba lavičky, na ktorých sa zhromažďujú pútnici pri svätých omšiach.

Súčasné budovy navrhol Adrian Gilbert Scott za pomoci sira Johna Sedleyho. Ich výstavba trvala sedem rokov - od roku 1958 do roku 1965. Staré a nové časti boli harmonicky spojené pomocou miestneho kameňa.

Táto krásna usadlosť nachádzajúca sa medzi poľami a malebnými kopcami v súčasnosti prežíva renesanciu.

Každý rok cez jej prah prechádza čoraz viac veriacich, aby si obnovili ducha viery a modlili sa za obrátenie neveriacich a tých, ktorí opustili Cirkev - ako to požadujú mníšky žijúce v Aylesforde. Veriaci tam putujú nielen autobusmi, ale aj pešo alebo na bicykloch.