Medžugorie už nie je podozrivým miestom
„Medžugorie je v prvom rade znakom živej Cirkvi. Atmosféra miesta prispieva k modlitbe, pohostinnosti a obráteniu“, zdôraznil arcibiskup Henryk Hoser v rozhovore pre taliansky denník Avvenire. Poľskému hierarchovi zveril pápež František Medžugorie, aby sa bližšie pozrel na štýl a duchovné ovocie pastoračnej práce. Táto balkánska farnosť je na celom svete známa údajnými mariánskymi zjaveniami, ktoré prebiehajú od 26. júna 1981.
E- kai 08.04.2019
Podľa arcibiskupa Henryka Hosera Medžugorie prestalo byť podozrivým miestom. Aktivity farnosti majú celosvetový dosah. Každý deň sem prichádzajú pútnici z celého sveta. Približne 3 milióny ľudí ročne.
Rozmanitosť foriem zbožnosti na tomto mieste je veľmi bohatá. Na jednej strane je tu ľudová religiozita s tradičnými prvkami, ako je ruženec, eucharistická adorácia, púť, krížová cesta, na druhej strane je tu hlboké zakorenenie vo sviatostiach okrem iného vo sviatosti zmierenia.
Atmosféra miesta veľmi prispieva k tichu a meditácii. Modlitba sa koná nielen počas Krížovej cesty, ale aj v trojuholníku, ktorý vyznačuje Kostol sv. Jakuba, vrch zjavení, na ktorom je modrý kríž a hora Križevac, kde bol v roku 1933 pri príležitosti 1900. výročia Kristovej smrti postavený biely kríž.
Podľa arcibiskupa Henryka Hosera, drvivá väčšina pútnikov neprichádza na toto miesto kvôli zjaveniam. Sú viac priťahovaní atmosférou modlitby, ktorá je v súlade s hudobnou harmóniou, ktorá je súčasťou tejto kultúry.
Pre zástupcu Svätého Otca je dôležité, že vizionári sa aktívne zúčastňujú na živote farnosti a zapájajú sa do stálej formácie, aj v kontexte spoločenstva.
Rozmanitosť foriem zbožnosti na tomto mieste je veľmi bohatá. Na jednej strane je tu ľudová religiozita s tradičnými prvkami, ako je ruženec, eucharistická adorácia, púť, krížová cesta, na druhej strane je tu hlboké zakorenenie vo sviatostiach okrem iného vo sviatosti zmierenia.
Atmosféra miesta veľmi prispieva k tichu a meditácii. Modlitba sa koná nielen počas Krížovej cesty, ale aj v trojuholníku, ktorý vyznačuje Kostol sv. Jakuba, vrch zjavení, na ktorom je modrý kríž a hora Križevac, kde bol v roku 1933 pri príležitosti 1900. výročia Kristovej smrti postavený biely kríž.
Podľa arcibiskupa Henryka Hosera, drvivá väčšina pútnikov neprichádza na toto miesto kvôli zjaveniam. Sú viac priťahovaní atmosférou modlitby, ktorá je v súlade s hudobnou harmóniou, ktorá je súčasťou tejto kultúry.
Pre zástupcu Svätého Otca je dôležité, že vizionári sa aktívne zúčastňujú na živote farnosti a zapájajú sa do stálej formácie, aj v kontexte spoločenstva.