Mimoriadny misijný mesiac: Mimo Európy mníšske komunity rozkvitajú
Práve pred päťdesiatimi piatimi rokmi vyhlásil pápež Pavol VI. sv. Benedikta z Nursie za patróna Európy (24. 10. 1964). Zatiaľ čo na našom kontinente sa mníšsky život podľa benediktínskej reguly skôr stretáva s nedostatkom povolaní, v prípade mimoeurópskych krajín možno hovoriť o jeho skutočnom rozmachu, hoci tento jav uniká pozornosti širšieho publika.
VN CZ 31.10.2019
Benediktínske opátstvo Monserrat v Španielsku. Snímka: ingimage.com
„Za posledných päťdesiat rokov bolo v takzvaných rozvojových krajinách založených viac ako päťsto mníšskych komunít z benediktínskej rodiny,“ čítame v poslednej správe Združenia priateľov kláštorov benediktínskej rehole.
Podľa predsedu tejto asociácie (Association Amis des Monastères à Travers le Monde) Bernarda de Mas Latrieho ide o podobný rozkvet, aký v dvanástom storočí zažívala Európa, keď po cisterciánskej reforme vznikali stovky kláštorov.
Dnes sa z iniciatívy západných materských komunít nové dcérske komunity usídľujú v rôznych kútoch sveta, a to nielen vo väčšinovo kresťanských krajinách, spresňuje na príklade Sýrie a Čadu francúzsky laik, zodpovedný za združenie, ktoré v polovici októbra oslávilo pol storočia života.
Ako hovorí denníku Svätej stolice (L'Osservatore Romano, 17. 10. 2019), „vo Vietname, oficiálne komunistickej krajine, sa dnes sústredí takmer polovica svetového počtu cistercitov“.
„Benediktínske komunity vyžarujú svoju spiritualitu najmä prostredníctvom modlitby,“ zdôrazňuje správa francúzskeho združenia, „a sú útočiskom pre ľudí túžiacich po duchovnej obnove, ako aj pre miestnych kresťanov, ktorí do kláštorov prichádzajú na modlitbu a svätú omšu.
Svetlo, ktoré šíria, dopadá aj na nekresťanskú populáciu, ako sa to stalo napríklad v Tibhirine. Nakoniec nemožno zabúdať na charitatívne dielo a hospodársku činnosť, ktorá sa okolo kláštorov rozvíja, čím vytvára pracovné príležitosti.“
Združenie priateľov kláštorov benediktínskej rehole založil v októbri roku 1969 otec Marie de Floris z juhofrancúzskeho opátstva En-Calc. Dnes táto laická asociácia sídli v kláštore Vanves na parížskom predmestí a jej cieľom je napomáhať rozvoju benediktínskych, cisterciánskych a trapistických komunít v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a od roku 1990 tiež v strednej a východnej Európe.
Jej práca závisí od medzinárodného benediktínskeho medzikláštorného zväzu (Alliance inter-monastéres), ktorého členmi sú, naopak, výlučne rehoľníci a rehoľníčky a ktorý vznikol v roku 1960 na podporu spolupráce a solidarity medzi komunitami benediktínskej rehole po celom svete.
Podľa predsedu tejto asociácie (Association Amis des Monastères à Travers le Monde) Bernarda de Mas Latrieho ide o podobný rozkvet, aký v dvanástom storočí zažívala Európa, keď po cisterciánskej reforme vznikali stovky kláštorov.
Dnes sa z iniciatívy západných materských komunít nové dcérske komunity usídľujú v rôznych kútoch sveta, a to nielen vo väčšinovo kresťanských krajinách, spresňuje na príklade Sýrie a Čadu francúzsky laik, zodpovedný za združenie, ktoré v polovici októbra oslávilo pol storočia života.
Ako hovorí denníku Svätej stolice (L'Osservatore Romano, 17. 10. 2019), „vo Vietname, oficiálne komunistickej krajine, sa dnes sústredí takmer polovica svetového počtu cistercitov“.
„Benediktínske komunity vyžarujú svoju spiritualitu najmä prostredníctvom modlitby,“ zdôrazňuje správa francúzskeho združenia, „a sú útočiskom pre ľudí túžiacich po duchovnej obnove, ako aj pre miestnych kresťanov, ktorí do kláštorov prichádzajú na modlitbu a svätú omšu.
Svetlo, ktoré šíria, dopadá aj na nekresťanskú populáciu, ako sa to stalo napríklad v Tibhirine. Nakoniec nemožno zabúdať na charitatívne dielo a hospodársku činnosť, ktorá sa okolo kláštorov rozvíja, čím vytvára pracovné príležitosti.“
Združenie priateľov kláštorov benediktínskej rehole založil v októbri roku 1969 otec Marie de Floris z juhofrancúzskeho opátstva En-Calc. Dnes táto laická asociácia sídli v kláštore Vanves na parížskom predmestí a jej cieľom je napomáhať rozvoju benediktínskych, cisterciánskych a trapistických komunít v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a od roku 1990 tiež v strednej a východnej Európe.
Jej práca závisí od medzinárodného benediktínskeho medzikláštorného zväzu (Alliance inter-monastéres), ktorého členmi sú, naopak, výlučne rehoľníci a rehoľníčky a ktorý vznikol v roku 1960 na podporu spolupráce a solidarity medzi komunitami benediktínskej rehole po celom svete.