Mimoriadny misijný mesiac: Trapistické opátstvo ponúka program Mníchom na jeden mesiac

Zmena podnebia bola iba začiatkom pre Christophera Webbera, ktorý prešiel z hmlistého a chladného San Francisca do polotropickej Južnej Karolíny. Webber, ktorý nedávno ovdovel, prišiel do malej komunity mužov zameraných na kontempláciu a takmer úplné ticho, s výnimkou modlitby.

„Myslel som, že keď vstávam o 5.30, je to skoro,“ uviedol. „Teraz by som mal vstať takmer tri hodiny pred touto hodinou, ak by som sa chcel venovať môjmu pravidelnému rannému cvičeniu.“

Mníchom na 30 dní
Webbera privítalo opátstvo Mepkin, ktoré má už niekoľko rokov program Monastic Guest Program, vďaka ktorému môžu hostia sledovať život mníchov zblízka priamo v kláštore.

Opátstvo založili v roku 1949 severne od Charlestonu v Južnej Karolíne. Spoločenstvo cistercitov, známe ako trapisti, sa riadi regulou svätého Benedikta a svoj život venujú modlitbe, duchovnému štúdiu, práci a pohostinnosti. Aby si boli sebestační pestujú huby a predávajú ovocné torty.

Už mnoho rokov vítajú hostí aj na dlhé obdobie. Ide hlavne o mužov, ktorí sa zaujímajú o kláštorný život, ale necítia sa ešte pripravení prijať tento záväzok.

Tí, ktorí sa zúčastňujú na tomto programe, žijú v kláštornej komunite po dobu 30 dní,“ zneje vysvetlenie na webovej stránke opátstva Mepkin.

„Na žiadosť účastníka možno toto obdobie predĺžiť po zhodnotení zo strany mníchov. Hosťom je ponúkaná izba s vlastným sociálnym zariadením v kláštornej komunite a musia sa zúčastňovať na všetkých aktivitách a povinnostiach mníchov - od modlitby o 3.20 hod. po kompletórium o 19.30 hod. Rovnako ako mníchom aj hosťom je prideľovaná práca.“

Koniec zhonu
Whilden Nettles hovorí, že išiel do opátstva „aby dal zmysel svojmu životu a sebe samému“.

Spomína si na svoj prvý deň, keď vstúpil do kostola ešte pred úsvitom. „Bolo veľmi skoro na akúkoľvek činnosť,“ povedal. „Popoludní sa mi zdalo, že som v kláštore už niekoľko rokov. Stále som chcel kontrolovať svoj mobilný telefón, ale ten som odložil, aby som predišiel pokušeniu. Pýtal som sa sám seba, či dokážem vydržať ďalších 29 dní. Necítil som sa v pohode.“

Čoskoro si uvedomil, že vychádza z multitaskingového sveta a vstupuje na miesto, kde život sleduje prirodzenejšiu schému.

„Na druhý alebo tretí deň moja myseľ konečne spomalila a začala ísť správnym tempom. Už som sa necítil zmätený a radoval som sa z jednoduchosti tohto programu a životného štýlu.“

James Leahy objavil niečo podobné, najmä v komunitnom živote modlitby. „Často jediná veta žalmu spievaná mnohokrát predtým vás môže priviesť až k slzám. Nie však slzám bolesti, ale očistenia,“ poznamenal.

Leahy a ďalší nepredstierajú, že Mepkin je bezchybným rajom. „Po niekoľkých návštevách je človek schopný spoznať mníchov, ktorí majú kladné i záporné vlastnosti, vyskytujúce sa aj v našich rodinách.

Každý kráča po vlastnej životnej ceste a delí sa o ňu s ostatnými. Niektorí trpia starnutím, iní sa stávajú popudlivými, keď sú unavení. Niektorí občas prerušia ticho - ako ľudia mimo kláštora. Napriek tomu snažia sa byť príkladom a zdá sa, že s občasnými návštevníkmi majú nekonečnú trpezlivosť.“