Modlili sa za mier na Blízkom východe

Metropola Apúlie, v ktorej sa nachádza hrob svätého Mikuláša, je oddávna vnímaná ako most medzi Západom a Východom. Bolo to tak aj teraz, keď 19 blízkovýchodných náboženských predstaviteľov prijalo pozvanie Svätého Otca na modlitbu za región skúšaný vojnou a utrpením. Ekumenické stretnutie otvorilo symbolické gesto pri hrobe svätého Mikuláša: zapálenie olejovej lampy vo forme loďky s dvoma kotvami na oboch stranách a s postavou titulárneho svätca uprostred, ktorej plameň symbolizuje jedinú vieru, živenú dvojitou tradíciou – východnou a západnou.

Chceme dať hlas tomu, kto hlas nemá

Ekumenická modlitba prebiehala na miestnom nábreží. „Dnes chceme zapáliť oheň nádeje. Kresťania sú totiž svetlom sveta nielen vtedy, keď žiari celé okolie, ale i vtedy, keď sa v temných chvíľach nepoddávajú temnote. Živia knôt nádeje olejom modlitby a lásky,“ uviedol v príhovore pápež František. Jeho modlitba bola úpenlivou prosbou o mier na Blízkom východe: „Chceme dať hlas tomu, kto hlas nemá a môže iba prehĺtať slzy, pretože Blízky východ dnes plače, trpí a mlčí, zatiaľ čo iní ho pošliapavajú žiadosťou po moci a bohatstve. Pre maličkých, ranených, pre tých, na strane ktorých je Boh, vyprosujeme pokoj! Boh všetkej útechy, ktorý uzdravuješ zlomené srdcia a obväzuješ rany, vyslyš našu dnešnú modlitbu.“

K pokoju nepovedú prímeria zaistené múrmi

Po spoločnej modlitbe sa zídení predstavitelia stretli za zavretými dverami Baziliky sv. Mikuláša, kde viedli dialóg. Po jeho skončení prehovoril Svätý Otec ešte raz. „Prosím vás, nech svet začuje krik detí Blízkeho východu. Ľudstvo znovu získa svoju dôstojnosť, keď utrie ich slzy,“ apeloval pápež František a okrem iného dodal: „K pokoju nepovedú prímeria zaistené múrmi a demonštráciami sily, ale iba skutočná vôľa počúvať a viesť dialóg. Zaväzujeme sa kráčať vpred, modliť sa a pracovať, a vyprosujeme, aby umenie vzájomného stretnutia prevážilo nad stratégiami konfliktu; aby vystatovanie sa výhražnými znameniami moci nahradila moc znamení nádeje: ľudia dobrej vôle odlišných vierovyznaní, ktorí sa neboja vzájomne rozprávať, akceptovať dôvody iných a mať starosť jedni o druhých. Len takto, so starosťou o to, aby nikomu nechýbal chlieb a práca, dôstojnosť a nádej, sa rinčanie vojny zmení na spevy pokoja.“

Aby sa to mohlo udiať, je však podľa pápežových slov potrebné, aby tí, čo majú v rukách moc, sa konečne s odhodlaním vložili do opravdivých služieb mieru, nie svojich vlastných záujmov. „Koniec ziskom niekoľkých na úkor mnohých! Koniec okupáciám území, čo trýznia národy! Koniec prevahe právd jednej strany nad nádejami ľudí! Dosť už bolo využívania Blízkeho východu pre zisky cudzie Blízkemu východu!“

–VNCZ–