Mukačevská eparchia sa rozlúčila so svojím vladykom

Mukačevský eparcha Milan Šášik zomrel vo veku 67 rokov v nemocnici v Užhorode na Ukrajine. „Táto správa nás zastihla všetkých veľmi nečakane o to viacej, keď od nás odchádza človek, spolubrat v biskupskej službe a veľký priateľ našej Košickej eparchie,“ reagoval na úmrtie vladyku Milana Šášika apoštolský administrátor Košickej eparchie Cyril Vasiľ SJ a košický eparchiálny biskup Milan Chautur CSsR.

„Vďaka jeho neúnavnej práci sa Mukačevská eparchia po dlhých rokoch útlaku a neslobody teší veľkému rastu veriacich, ako aj početným kňazským povolaniam. V jeho osobe celá Gréckokatolícka cirkev i celá univerzálna Cirkev stráca veľkú osobnosť,“ uviedli biskupi Košickej eparchie.

Sústrasť nad úmrtím mukačevského eparchu vyjadril aj prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak, bratislavský eparcha Peter Rusnák či bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

Za jeho službu poďakoval aj pápež

Kondolenciu k predčasnému úmrtiu vladyku Milana poslal aj pápež František, ktorý vyjadril vďačnosť za všetko dobro, ktoré zosnulý biskup vykonal v svojom živote. „Až do posledného dňa jeho žiarivej pamiatky sa biskup Milan s pastoračným zápalom staral o duchovný rozvoj jemu zverených veriacich, pričom bol pre nich opravdivým a milovaným duchovným otcom; starostlivo sa venoval rozvíjaniu dôležitých eparchiálnych inštitúcií a staral sa aj o výstavbu kostolov a kaplniek. Osobitnú pozornosť si zasluhuje jeho neúnavná práca zameraná na uchovanie pamiatky početných mučeníkov mukačevskej cirkvi, ktorí vlastnou krvou dosvedčili vernosť Kristovi, Katolíckej cirkvi a rímskemu biskupovi,“ píše sa v kondolencii.

Pochovali ho v Užhorode

Archijerejskú liturgiu za zosnulého vladyku Milana v Katedrále Povýšenia Svätého kríža v Užhorode slúžil 20. júla prešovský arcibiskup Ján Babjak. „Dnešný pohreb prežívame ešte o to intenzívnejšie, že pochovávame vášho sídelného biskupa, otca vašej Mukačevskej eparchie. Vladyka Milan bol obetavý biskup, múdry, veľký duchom a láskou k veriacim. Možno nás najviac trápi to, že zomrel nečakane, uprostred veľkej práce. To je náš ľudský pohľad, Boží pohľad je iný – vladyka Milan dozrel pre večnosť,“ poznamenal arcibiskup Babjak v homílii.

V nadväznosti na náhle úmrtie mukačevského eparchu dodal, že kresťania sa modlia, aby ich Pán Boh uchránil od náhlej a nečakanej smrti. „Ale povedzte, drahí bratia a sestry, či to bola náhla smrť, keď ešte ráno v deň smrti poprosil svojho pomocného biskupa, aby mu udelil sviatosť pomazania nemocných? Potom vladyka Milan odišiel k lekárovi do nemocnice. On cítil, že sa blíži smrť, že prichádza. Veď pred pandémiou napísal závet, v ktorom prosil o odpustenie, ak niekoho urazil. Nie, to nebola náhla smrť, ale smrť, ktorú môžeme nazvať milosrdnou, lebo Pán ho na ňu pripravil a nedovolil mu dlho sa trápiť.“

Arcibiskup Ján Babjak priblížil, že s vladykom Milanom sa poznal 47 rokov. „Môžem konštatovať, že bol horlivým kňazom a biskupom podľa Srdca Ježišovho: tichý, skromný, pracovitý, zbožný, poslušný a milý Bohu i ľuďom. Svoju pastiersku službu biskupa vykonával s veľkou radosťou, usilovnosťou, láskou i s nadšením. Kiežby sme sa mu všetci biskupi i kňazi podobali. Poznávanie a plnenie Božej vôle sa stali normou jeho života. Taký bol váš vladyka Milan. Jeho život bol pevne a bytostne ukotvený v Bohu živou vierou a obetavou láskou.

Osobne som presvedčený, že ako sa vladyka stále modlil za svojich kňazov a veriacich, tak aj teraz, keď je už na druhom brehu života, jeho modlitba bude za Mukačevskú eparchiu ešte mocnejšia a účinnejšia pred Pánom Bohom. Boh ho poznal oveľa lepšie než my ľudia. Iste už spočinul v jeho náručí. Verím, že v ňom dostávate horlivého orodovníka a duchovného pomocníka.“

Po archijerejskej liturgii boli ostatky biskupa Milana Šášika uložené v krypte užhorodskej katedrály, ako si to sám prial v závete.

Spomínali aj na Slovensku

Zádušnú svätú omšu za mukačevského eparchu 20. júla slúžili aj v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave, ktorý vladyka Milan často navštevoval. Hlavným celebrantom bohoslužby bol arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Pri svätej omši na zosnulého mukačevského eparchu mysleli aj v jeho rodnej obci Lehota. V Kostole sv. Anny sa zišli vladykovi príbuzní, rodáci i farníci z farností, v ktorých Milan Šášik pôsobil ešte ako kňaz na Slovensku. Svätú omšu slúžil nitriansky biskup Viliam Judák.

Závet mukačevského eparchu Milana Šášika CM

V mene Najsvätejšej Trojice!

V týchto dňoch, keď je veľa ľudí znepokojených koronavírusom, som si uvedomil, že ja, episkop, som nenapísal svoj závet. Považujem za svoju povinnosť napísať svoju poslednú vôľu. Uvedomujem si, že sa každým dňom blíži koniec môjho pozemského života. Ale: Verím vo večný život!

Predovšetkým prosím milosrdného Pána Boha o milosrdenstvo s mojou dušou a ľutujem všetko, čím som ho urazil: myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbávaním dobra. A ospravedlňujem sa Vám, mojim bratom v kňazstve, a všetkým vám, bratom a sestrám, za všetko: za to, že nie som pre vás dobrým príkladom, alebo za to, že mi chýbala láska. Aj keď som sa pre vás snažil byť dobrým pastierom, viem, že sa často prejavoval môj zápal a nekontroloval som svoj hnev a negatívne emócie. Opakovane som tiež odsúdil iných alebo o nich hovoril zle. Prosím, odpustite mi a modlite sa za mňa.

Vyhlasujem pri plnom vedomí a zdravom rozume, že všetko, čo mi patrí, sa stáva majetkom Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Osobné fotografie môžu byť zničené, ak nie sú vhodné na archiváciu. Knihy nechávam pre diecéznu knižnicu. Farský dom v Lumšorách, ktorý bol postavený na vlastné náklady, je majetkom Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, aby si tam moji nástupcovia mohli oddýchnuť. Všetky osobné liturgické predmety a liturgické odevy nechávam svojim nástupcom ako majetok Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Moje podriasniky a rizi rozdajte tým, ktorí ich potrebujú. Takisto moje oblečenie.

Uvedomujem si, že „nepriniesol som nič na tento svet a ani nič odniesť z neho nemôžem“. Ale všetkých vás prosím, oblečte ma do truhly v liturgickom rúchu z mojej biskupskej vysviacky. Ak bude potrebná mitra, použite niektorú opotrebovanú, čo nie je jej škoda. Žiadny prsteň na mojej ruke, žiadnu panagiu, iba drevenú, s kovovou ikonou Máriapočskej Bohorodičky a do ruky mi vložte ruženec! Prosím, pochovajte ma v krypte pod katedrálou, na mieste, kde bol pochovaný môj predchodca, náš blažený Teodor Romža.

Prosím všetkých, aby sa za mňa modlili, aby ma Pán prijal do svojho kráľovstva.

Užhorod, 14. marca 2020 od Narodenia Krista