Nádej je dar od Boha
Pápež František v homílii počas svätej omše na Spomienku na všetkých verných zosnulých zdôraznil silu kresťanskej nádeje, ktorá je darom od Boha a slúži nám ako pevná kotva. Snímka: profimedia.sk
Svätá omša vo fialovej liturgickej farbe so začiatkom o 16.00 mala jednoduchý priebeh aj z dôvodu opatrení na prevenciu šírenia koronavírusu. Rektor Kolégia Teutonico Hans-Peter Fischer pozdravil Svätého Otca v mene prítomných členov kolégia a Arcikonfraternity Santa Maria della Pietà.
Na svätej omši nechýbala trojica slovenských rehoľných sestier z Kongregácie Božského Vykupiteľa, ktoré v kolégiu dlhodobo pracujú: Akvináta Lipovská, Ľudovíta Kazimírová a Arimatea Kiškovská.
Ja viem, že môj Vykupiteľ žije
Po čítaniach z Knihy Jób, z Listu sv. apoštola Pavla Rimanom a z Jánovho evanjelia sa Svätý Otec veriacim prihovoril spontánnymi slovami v homílii.
„Nádej dáva životu zmysel a nesklame nás,“ zdôraznil pápež František. Dynamiku nádeje znázornil ako pevné pridŕžanie sa lana kotvy, zachytenej na druhom brehu života – u Boha.
„Táto istota - vo chvíli už takmer na pokraji života, je kresťanská nádej. Je to nádej, ktorá je darom; my ju nemôžeme vlastniť. Je to dar, o ktorý musíme prosiť. Je toľko mrzkých vecí, ktoré nás ťahajú do zúfalstva a k uvažovaniu, že všetko speje k definitívnej porážke, že po smrti nebude nič.
Nádej nás priťahuje a dáva nášmu životu zmysel. Nevidíme na druhý breh života, ale nádej je dar od Boha, ktorý nás tiahne smerom k životu, k večnej radosti. Nádej je kotvou, ktorú máme na druhej strane.
Keď sa držíme lana, nachádzame oporu. ,Ja viem, že môj Vykupiteľ žije - a ja ho uvidím´ - toto si opakujme vo chvíľach radosti i vo chvíľach ťažkých, takpovediac vo chvíľach smrti.
Dnes pri myšlienke na toľkých bratov a sestry, ktorí už zosnuli, nám dobre urobí hľadieť na cintoríny a pozerať sa nahor. A opakovať ako Jób: Ja viem, že môj Vykupiteľ žije - a ja ho uvidím, ja sám, moje oči ho budú kontemplovať.“
Modlitba pri vatikánskych hroboch
Po svätej omši sa pápež František šiel pomodliť k hrobom na priľahlom cintoríne. Campo Santo Teutonico je miestom posledného odpočinku najmä klerikov z nemeckej jazykovej oblasti, členov rímskych kolégií Teutonico, Germanicum a Anima, ako aj príslušníkov nemeckých šľachtických rodín.
Za zmienku stojí, že sú tam pochovaní aj traja slovenskí kňazi, z toho dvaja z rehole verbistov – zo Spoločnosti Božieho Slova. Ich hroby sú mladšieho dáta, z druhej polovice 20. storočia.
Spomienku na všetkých verných zosnulých slávil pápež František vôbec po prvý raz priamo vo Vatikáne. Pripomeňme, že minulý rok slávil Dušičky v Priscilliných katakombách. V predchádzajúcich rokoch prichádzal vždy na niektorý z rímskych cintorínov, najčastejšie na hlavný mestský cintorín Campo Verano.
Výnimku urobil v roku 2017, keď podnikol cestu mimo Ríma - na americký vojenský cintorín v Nettune.