Naučte sa neohovárať

Pápež František rád obdarúva svoje okolie knihami - objemné zväzky duchovných príručiek si každoročne z predvianočného stretnutia rímskej kúrie odnášajú členovia kardinálskeho zboru, naposledy to bolo osemstostranové Kompendium teológie, asketiky a mystiky od francúzskeho kňaza Adolphe Tanquereya (1854 - 1932), ktoré hojne využíval mladý jezuita Bergoglio a trochu útlejšie dielka dostávajú kňazi, s ktorými sa rímsky biskup každoročne stretáva na Zelený štvrtok a pri iných príležitostiach.

Tentoraz sa dostalo aj na vatikánskych zamestnancov, ktorým pápež odkázal, aby neohovárali svojich kolegov.

Neohováraj druhých
„Klebety sú ako teroristický útok,“ vyhlásil pápež opakovane pri homíliách v Dome svätej Marty, ale rovnako aj pri rôznych audienciách. Ide teda o jav, o ktorého nebezpečnosti pre vnútorný život Cirkvi je Petrov nástupca nepochybne presvedčený.

Neudivuje preto, že pred niekoľkými dňami si všetci vatikánski zamestnanci našli vo svojej schránke útly, tridsaťstranový zošitok vreckového formátu s výrečným názvom: Neohováraj druhých! (Non sparlare degli altri, EFFAT, 2019).

Jeho autorom je taliansky kapucín Emiliano Antenucci, „vynálezca“ kurzov vnútorného stíšenia, ktorý pápežovi Františkovi už pred niekoľkými rokmi daroval ikonu Panny Márie, Matky ticha.

„Prečo tak prísne odsudzujeme druhých?,“ pýta sa taliansky rehoľník v úvodnom zamyslení.

„Robíme tak z nedostatku ľudskosti, z nedbanlivosti o druhých alebo preto, že nám chýba sebaúcta aj úcta k Bohu, alebo pociťujeme nadradenosť pri rozdeľovaní ľudí na dobrých a zlých.“

Františkánsky rehoľník potom nabáda čitateľa k spytovaniu svedomia podľa dvanástich tvrdení, ktorými odpovedá na otázku: „Prečo ohovárame druhých?“

Naučte sa umeniu mlčať
Antenucciho brožúra však nezotrváva iba pri negatívnej analýze, ale naopak - opätovne na základe pápežových príhovorov - predkladá zoznam dvanástich duchovných liekov, s ktorých pomocou sa dá vymaniť z ohováračského tónu i postoja.

Patrí k nim modlitba za očierňovanú osobu, diskrétnosť pri uchovaní zvereného tajomstva, hľadanie pozitívnych stránok na druhom človeku či celkom konkrétne zahryznutie si do jazyka.

Autor zväzku zároveň vypočítava päť postupov k obráteniu srdca: pohľad do zrkadla spojený so spytovaním svedomia, pohľad na Ukrižovaného, aby sme zakúsili, nakoľko nás Boh miluje, a naučili sa odpúšťať sami sebe, Bohu i druhým, najmä tým, ktorí nám ublížili.

Ďalej uvádza pohľad na chudobných, ktorý nás zbavuje vlastnej povýšenosti a pohodlnosti, pohľad na prírodu a pohľad do večnosti. Všetky tieto postoje kladú značný dôraz na mlčanie, ktoré je „duchovnou cestou vychádzajúcou z ucha, dospievajúcou k ústam a uzatvárajúcou sa v mysli a srdci,“ píše taliansky rehoľník.

Pápež odkazuje svojim zamestnancom: „Pozerajte hlavne sami na seba, ale predovšetkým sa naučte umeniu mlčať, aké preukázal Ježiš pred davom, ktorý ho chcel lynčovať, alebo pred súdom, ktorý ho nespravodlivo odsúdil. Bez toho aby ste pritom zabúdali na ôsme prikázanie: Nebudeš krivo svedčiť proti blížnemu svojmu.“