Návšteva Iraku ukázala, že sme všetci bratia

Svätý Otec František absolvoval svoju 33. zahraničnú cestu do starovekej Mezopotámie, dnešného Iraku. Táto cesta bola významná z viacerých hľadísk. V nasledujúcich riadkoch si priblížime z bohatého pápežovho programu stretnutia s kresťanmi, s predstaviteľmi islamu a prítomnými náboženstvami.
Ľudovít Malík 09.03.2021
Návšteva Iraku ukázala, že sme všetci bratia

Stretnutie s najvyšším predstaviteľom šiitského islamu, veľkým ajatolláhom Al-Sistáním bolo jedným z významných bodov návštevy Iraku. Snímka: profimedia.sk

Posledná pápežova zahraničná cesta sa konala ešte v novembri 2019, pred prepuknutím pandémie. Svätý Otec vtedy navštívil Thajsko a Japonsko.

Ako vtedy, tak aj teraz pápež František večer pred odletom išiel do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde návštevu Iraku zveril do rúk Božej Matky v modlitbe pred mariánskou ikonou Salus populi romani.

V piatok 5. marca tesne popoludní pristál v Bagdade.

Bagdad

V Bagdade bola miestom stretnutia s kresťanmi sýrskokatolícka Katedrála Panny Márie Záchrankyne, kde na Svätého Otca čakalo 18 irackých biskupov a približne 80 zástupcov kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok.

„Všetkých vás objímam s otcovskou láskou. Som vďačný Pánovi, ktorý nám vo svojej prozreteľnosti dnes dovolil stretnúť sa,“ pozdravil všetkých pápež.

Spomenul etapy dejín, v ktorých dochádzalo k prenasledovaniu, a podporil pokračovanie vzdelávacích a charitatívnych aktivít Cirkvi pre dobro všetkých. Na záver svojho prejavu v bagdadskej katedrále sa poďakoval všetkým za ich prácu:

„Dnes večer sa vám chcem poďakovať za vaše úsilie byť šíriteľmi pokoja vnútri spoločenstiev i s veriacimi iných náboženských tradícií, pričom rozsievate semienka zmierenia a bratského spolužitia, ktoré môžu viesť k znovuzrodeniu nádeje pre všetkých.“

Bagdad bol svedkom aj ďalšieho stretnutia s irackými kresťanmi. Druhý deň návštevy, 6. marca, Svätý Otec slávil liturgiu v katedrále Chaldejskej katolíckej cirkvi v Bagdade, zasvätenej sv. Jozefovi. Pápež vôbec po prvý raz slávil omšovú liturgiu sv. Tomáša vo východosýrskom chaldejskom obrade.

Svätý Otec v homílii poukázal na jadro kresťanstva: nie majetkom a mocou, ale milosrdenstvom a láskou je človek veľký v Božích očiach:

„Blahoslavení – pre svet – sú bohatí, mocní, slávni! Pre Boha nie; nie je väčší ten, kto má, ale ten, kto je chudobný v duchu; nie ten, kto môže všetko voči druhým, ale ten, kto je tichý voči všetkým; nie ten, kto je oslavovaný davmi, ale ten, kto je milosrdný voči bratovi,“ uviedol pápež.

Mosul, Karakoš, Erbil

S kresťanskou komunitou sa stretol aj v irackom Kurdistane, v mestách Mosul, Karakoš a Erbil.

„Bratstvo je mocnejšie než bratovražda, nádej je mocnejšia než smrť, mier je mocnejší než vojna. A nikdy nebudú môcť byť udusené v krvi prelievanej tými, ktorí zvrhlo prekrúcajú meno Božie, keď kráčajú cestami ničenia.“

To sú slová pápeža Františka, ktoré predniesol v nedeľu 7. marca v Mosule, kde si uctil pamiatku obetí vojen v Iraku i na celom svete. Mosul bol pred príchodom džihádistov známy svojou kultúrnou, etnickou i náboženskou pestrosťou a harmonickým spolužitím. Z mesta, v ktorom pred rokom 2014 žilo viac než 120-tisíc kresťanov, dnes zostalo len 70 kresťanských rodín.

Z Mosulu sa pápež presunul do mesta Karakoš, kde sa stretol s veriacimi v sýrskokatolíckom Chráme Nepoškvrneného počatia. Tam sa s nimi spoločne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril a vyzval nielen na obnovu budov, ale hlavne vzťahov medzi ľuďmi po rokoch vojny.

Tretím mestom, ktoré pápež navštívil v irackom Kurdistane, bol Erbil. Na miestnom štadióne slávil svätú omšu, na ktorej bolo prítomných 10-tisíc veriacich. V homílii komentoval liturgické čítania, najmä úryvok z Evanjelia podľa Jána, v ktorom Ježiš vyhnal z chrámu obchodníkov.

Ako povedal, Ježiš zjavil svoju Božiu múdrosť a moc prostredníctvom milosrdenstva a odpustenia, „že nám ukázal, až do krajnosti, vernosť Otcovej lásky; vernosť Boha Zmluvy“. Pápež veriacim odporučil „vkladať sa do Ježišových rán a nachádzať uzdravenie a silu, aby sme mohli slúžiť jeho kráľovstvu“.

Stretnutie s ajatolláhom

Druhý deň (6. 3.) apoštolskej návštevy pápeža v Iraku sa niesol v duchu vytvárania priateľstva medzi náboženskými komunitami. V starobylom Ure sa stretol s predstaviteľmi troch náboženstiev, ktorých praotcom vo viere je Abrahám.

Ešte predtým však v irackom Nadžafe, meste, ktoré je hlavným náboženským centrom irackých šiitov a cieľom pútnických ciest šiitov z celého sveta, sa pápež František stretol s veľkým ajatolláhom Al-Sistáním.

Ajatolláh je najvyššou autoritou šiitských moslimov v Iraku. V krajine, ktorá je z 98 percent moslimská, majú šiiti zhruba dvojtretinovú väčšinu.

„Návštevou u predstaviteľa šiitského islamu, ktorá mala súkromnú formu, pápež zdôraznil, že pestovaním vzájomnej úcty a dialógu možno prispieť k dobru Iraku, regiónu a celého ľudstva,“ uviedol po stretnutí riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni.

Celá návšteva trvala asi 45 minút. „Stretnutie bolo pre pápeža i príležitosťou poďakovať veľkému ajatolláhovi Al-Sistánímu, že spolu so šiitskou komunitou zoči-voči násiliu a veľkým ťažkostiam minulých rokov pozdvihol hlas na obranu najslabších a prenasledovaných a potvrdil posvätnosť ľudského života a dôležitosť jednoty irackého ľudu,“ dodal vatikánsky hovorca.

Cesta Svätého Otca Františka do Iraku bola mimoriadna a jej dopad pre Irak i celý región bude určite veľký.