Objímme Pána, aby sme objali nádej
Stovky miliónov katolíckych veriacich celého sveta, a nielen oni, sa v piatok 27. marca o 18. hodine spojili prostredníctvom médií v modlitbe so Svätým Otcom Františkom, aby vyprosovali zastavenie pandémie COVID-19.
VN SK 30.03.2020
Na fotografii sú veriaci z mexickej Guadalajary počas priameho prenosu modlitby so Svätým Otcom Františkom. Snímka: profimedia.sk
Svätý Otec viedol modlitbu na prázdnom Námestí sv. Petra a eucharistickú poklonu pod priečelím baziliky za mierneho dažďa.
Na úvod zaznelo Božie slovo z Markovho evanjelia o Ježišovom utíšení búrky na jazere. Pápež František sa potom prihovoril v homílii.
„Pán nás oslovuje a uprostred našej búrky nás pozýva prebudiť a aktivovať solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel týmto hodinám, v ktorých sa zdá, že sa všetko potápa,“ uviedol Svätý Otec. Zdôraznil, že nie sme bez nádeje, pretože Pán Ježiš nám dal kotvu, ktorou je kríž, v ktorom sme boli zachránení.
„Máme kormidlo: v jeho kríži sme boli vykúpení. Máme nádej: v jeho kríži sme boli uzdravení a objatí, aby nás nikto a nič neodlúčilo od jeho vykupiteľskej lásky.“
Pápež podotkol, že trpíme nedostatkom stretnutí, trpíme izoláciou. Zakusujeme, ako nám chýba množstvo vecí, a preto ešte raz prečítal zvesť, ktorá je našou záchranou: „Vstal z mŕtvych a žije medzi nami! Pán nás zo svojho kríža vyzýva, aby sme našli život, ktorý na nás čaká; aby sme vnímali tých, ktorí sa na nás obracajú, a posilňovali milosť, ktorá v nás prebýva, uvedomovali si ju a motivovali sa ňou. Neuhasme ten tlejúci knôt, ktorý nikdy neochorie, a umožnime mu znova zapáliť nádej.“
Svätý Otec potom vyzval na odvahu, ale nie tú ľudskú, ktorá nestačí.
„Objať jeho kríž znamená nájsť odvahu objať všetky protivenstvá terajšej doby, zanechať na chvíľu náš zhon po všemohúcnosti a vlastníctve, aby sme dali priestor tvorivosti, ktorú je schopný vzbudiť iba Duch Svätý.
Znamená to nájsť odvahu otvárať priestory, kde sa všetci budú môcť cítiť povolaní, a umožniť nové formy pohostinnosti, bratstva a solidarity. V jeho kríži sme boli spasení, aby sme prijali nádej a umožnili, aby ona posilňovala a udržiavala všetky možné spôsoby a cesty, ktoré nám môžu napomôcť chrániť sa a chrániť druhých. Objímme Pána, aby sme objali nádej - toto je sila viery, ktorá oslobodzuje od strachu a vlieva nádej.
Drahí bratia a sestry, z tohto miesta, ktoré nám pripomína skalopevnú vieru Petra, v dnešný večer by som vás všetkých chcel zveriť Pánovi na príhovor jeho Matky, spásy svojho ľudu, morskej hviezdy v tejto búrke. Pane, požehnaj svet, daj zdravie telám a posilu srdciam. Žiadaš nás, aby sme sa nebáli. Ale naša viera je slabá a my sme bojazliví. Avšak ty, Pane, nenechaj nás napospas búrke.“
Po homílii si Svätý Otec uctil starobylú ikonu Panny Márie Salus populi romani prinesenú z Baziliky Santa Maria Maggiore a kríž s Kristom v životnej veľkosti z Kostola sv. Marcela. Ten nosil rímsky ľud v uliciach mesta v 15. storočí a vyprosoval si tak ochranu pred morom, ktorý sa vtedy šíril Večným mestom. Nasledovala eucharistická poklona a požehnanie Oltárnou sviatosťou v priestore vstupného átria baziliky.
Na úvod zaznelo Božie slovo z Markovho evanjelia o Ježišovom utíšení búrky na jazere. Pápež František sa potom prihovoril v homílii.
„Pán nás oslovuje a uprostred našej búrky nás pozýva prebudiť a aktivovať solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel týmto hodinám, v ktorých sa zdá, že sa všetko potápa,“ uviedol Svätý Otec. Zdôraznil, že nie sme bez nádeje, pretože Pán Ježiš nám dal kotvu, ktorou je kríž, v ktorom sme boli zachránení.
„Máme kormidlo: v jeho kríži sme boli vykúpení. Máme nádej: v jeho kríži sme boli uzdravení a objatí, aby nás nikto a nič neodlúčilo od jeho vykupiteľskej lásky.“
Pápež podotkol, že trpíme nedostatkom stretnutí, trpíme izoláciou. Zakusujeme, ako nám chýba množstvo vecí, a preto ešte raz prečítal zvesť, ktorá je našou záchranou: „Vstal z mŕtvych a žije medzi nami! Pán nás zo svojho kríža vyzýva, aby sme našli život, ktorý na nás čaká; aby sme vnímali tých, ktorí sa na nás obracajú, a posilňovali milosť, ktorá v nás prebýva, uvedomovali si ju a motivovali sa ňou. Neuhasme ten tlejúci knôt, ktorý nikdy neochorie, a umožnime mu znova zapáliť nádej.“
Svätý Otec potom vyzval na odvahu, ale nie tú ľudskú, ktorá nestačí.
„Objať jeho kríž znamená nájsť odvahu objať všetky protivenstvá terajšej doby, zanechať na chvíľu náš zhon po všemohúcnosti a vlastníctve, aby sme dali priestor tvorivosti, ktorú je schopný vzbudiť iba Duch Svätý.
Znamená to nájsť odvahu otvárať priestory, kde sa všetci budú môcť cítiť povolaní, a umožniť nové formy pohostinnosti, bratstva a solidarity. V jeho kríži sme boli spasení, aby sme prijali nádej a umožnili, aby ona posilňovala a udržiavala všetky možné spôsoby a cesty, ktoré nám môžu napomôcť chrániť sa a chrániť druhých. Objímme Pána, aby sme objali nádej - toto je sila viery, ktorá oslobodzuje od strachu a vlieva nádej.
Drahí bratia a sestry, z tohto miesta, ktoré nám pripomína skalopevnú vieru Petra, v dnešný večer by som vás všetkých chcel zveriť Pánovi na príhovor jeho Matky, spásy svojho ľudu, morskej hviezdy v tejto búrke. Pane, požehnaj svet, daj zdravie telám a posilu srdciam. Žiadaš nás, aby sme sa nebáli. Ale naša viera je slabá a my sme bojazliví. Avšak ty, Pane, nenechaj nás napospas búrke.“
Po homílii si Svätý Otec uctil starobylú ikonu Panny Márie Salus populi romani prinesenú z Baziliky Santa Maria Maggiore a kríž s Kristom v životnej veľkosti z Kostola sv. Marcela. Ten nosil rímsky ľud v uliciach mesta v 15. storočí a vyprosoval si tak ochranu pred morom, ktorý sa vtedy šíril Večným mestom. Nasledovala eucharistická poklona a požehnanie Oltárnou sviatosťou v priestore vstupného átria baziliky.