Obvinenia Jána Pavla II. treba vnímať v kontexte

Karol Wojtyła v 70. rokoch ako krakovský arcibiskup údajne vedel o prípadoch sexuálneho zneužívania. „Chránil inštitúcie, nie obete.“

Tvrdí to minulotýždňová reportáž súkromnej poľskej televízie TVN24 od novinára Marcina Gutowského. Troch kňazov vraj namiesto zbavenia funkcie presúval z fary na faru alebo do kláštora. Dvaja z nich sa nakrátko dostali aj za mreže, no po prepustení boli opäť na farách. 

Vtedajší krakovský arcibiskup podľa reportéra obete zneužívania prosil, aby o tom nehovorili. Odvoláva sa na dvaapolročné vyšetrovanie, rozhovory s obeťami či bývalými zamestnancami diecézy, ako aj študovanie archívnych spisov Štátnej bezpečnosti.

S podobnými tvrdeniami prišiel vo svojej knihe aj holandský novinár žijúci v Poľsku Ekke Overbeek. 

Iné zvyky aj povedomie

Predseda Konferencie biskupov Poľska arcibiskup Stanisław Gądecki zdôraznil, že autori obvinení hodnotia Karola Wojtyłu „subjektívne, často nehistoricky, bez toho, aby poznali kontext, pričom nekriticky považujú dokumenty vyrobené štátnymi bezpečnostnými službami za dôveryhodné zdroje“. 

Pripomenul, že práve za pôsobenia Jána Pavla II. na Petrovom stolci „sa v Cirkvi začali dôrazné iniciatívy zamerané na vznik štruktúr a vypracovanie jednoznačných procedúr smerujúcich k ochrane detí a mládeže, príkladnému potrestaniu vinníkov sexuálneho násilia a predovšetkým na pomoc zraneným osobám“.

Svätosť a veľkosť Jána Pavla II. však neznamená, že by sa vyhol chybám. „Ak bol niekto pastierom Cirkvi v čase rozdelenia Európy na Západ a sovietsky blok, znamenalo to nutnosť čeliť náročným výzvam.

Treba si tiež uvedomiť, že v tom čase platili, a to nielen v Poľsku, iné právne normy, bolo iné spoločenské povedomie a tiež iné zvyklosti pri riešení problémov.“

Svojho predchodcu sa zastal aj súčasný pápež. V rozhovore pre argentínsky denník La Nación povedal, že všetky veci treba posudzovať v kontexte doby. Podľa pápeža Františka bolo v tom čase bežné tajiť problémy, a to aj v rodinách alebo v školách. 

Civilizačná vojna

Poľský premiér Mateusz Morawiecki útoky označil za civilizačnú vojnu zo sféry, ktorá sa snaží zrušiť tradíciu, kultúru a normálnosť.

„Vojna dnes vyčíňa nielen za našou východnou hranicou. Žiaľ, existujú skupiny, ktoré sa pokúšajú viesť proti nám v Poľsku nie klasickú, ale civilizačnú vojnu. Tieto činy prekračujú medze civilizovanej diskusie.“

Dôkazov, že Ján Pavol II. viedol boj proti zlu aj v samotnej Cirkvi, je podľa poľského premiéra mnoho. „Dôkazy, že by takéto činy vedome ignoroval, neexistujú alebo sú veľmi pochybné,“ dodal.

Postavil sa na obranu „nášho milovaného pápeža, pretože tak ako drvivá väčšina mojich krajanov viem, že ako národ vďačíme Jánovi Pavlovi II. za veľmi veľa. Možno za všetko“.

Poľský Sejm na popud vládnej strany prijal uznesenie o „obrane dobrého mena svätého Jána Pavla II.“.

Štátna televízia o reportáži hovorila ako o „hanebnom útoku eštebáckymi dokumentmi na sv. Jána Pavla II.“. Zároveň citovala slová zosnulého kardinála Stefana Wyszyńského, podľa ktorého „ak prídu zničiť národ, začnú Cirkvou, pretože Cirkev je silou toho národa“.

Urobil všetko potrebné

Novinári Tomasz Krzyżak a Piotr Litka z Rzeczpospolity poukazujú na to, že obvinený kňaz Eugeniusz Surgent nepatril do Wojtyłovej diecézy, preto na neho nemal dosah.

V prípade Józefa Loranca uviedli, že vtedajší arcibiskup urobil v tej chvíli všetky potrebné rozhodnutia: „Rýchle odstránenie kňaza z farnosti, pozastavenie činnosti do vyriešenia záležitosti a povinnosť bývať v kláštore, kde ho potom civilné úrady zatkli.“

Navyše o oboch prípadoch informovali už v predošlých mesiacoch. 

Informácie o kňazovi Boleslawovi Saduśovi sú podľa poľských biskupských inštitúcií na ochranu maloletých zo spisov bezpečnostných služieb Poľskej ľudovej republiky a nepochádzajú z vyšetrovania prokurátora alebo súdu, preto sa nedá zaručiť ich dôveryhodnosť.

Konferencia poľských biskupov preto žiada ďalší archívny výskum, aby sa obvinenie založené na záznamoch komunistickej tajnej polície, že Ján Pavol II. kryl sexuálne zneužívanie detí kňazmi v čase, keď bol krakovským arcibiskupom, dalo spravodlivo posúdiť.