Pápež hovoril o výzvach v pandemickej dobe
Diplomatický zbor akreditovaný pri Svätej stolici na audiencii u pápeža Františka v pandemickej dobe. Snímka: profimedia.sk
Dejiskom stretnutia bola priestranná Aula požehnaní. Audiencia sa konala v náhradnom termíne, dva týždne po pôvodne plánovanom dátume, ktorý bol Svätý Otec nútený posunúť pre zdravotné ťažkosti s ischiatickým nervom.
V 55-minútovom príhovore prednesenom v taliančine pápež František najprv stručne zhrnul pokroky diplomatickej aktivity Svätej stolice a potom ponúkol podnety, ako sa postaviť k výzvam krízy, ktorou svet prechádza v dôsledku pandémie.
Postupne rozobral jej zdravotné, environmentálne, hospodársko-sociálne a politické dôsledky.
Ochrana ľudského života
V súvislosti so zdravotnými dopadmi krízy dal pápež silný dôraz na ochranu ľudského života v každej jeho fáze a na právo všetkých na základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nemôže riadiť logikou trhu.
„Pandémia nás rázne postavila pred dve nevyhnutné dimenzie ľudskej existencie: chorobu a smrť. Práve preto pripomína hodnotu života, každého jednotlivého ľudského života a jeho dôstojnosť, v každom okamihu jeho pozemskej púte, od počatia v materskom lone až po jeho prirodzený koniec.
Žiaľ, s bolesťou konštatujeme, že pod zámienkou zaručenia údajných subjektívnych práv sa zdá, že čoraz väčší počet právnych predpisov na svete sa odkláňa od nevyhnutnej povinnosti chrániť ľudský život v každej fáze,“ uviedol pápež František.
Kríza politiky
Udržať pri živote demokratické štruktúry je podľa slov pápeža politická výzva tejto doby, ktorá sa týka všetkých štátov.
„Pius XII. vo svojom nezabudnuteľnom vianočnom rozhlasovom posolstve v roku 1944 povedal: ‚Vyjadriť vlastný názor na povinnosti a znášanie obiet, ktoré sa na neho kladú; nebyť núteným poslúchať bez vypočutia: hľa, tu sú dve práva občana, ktoré v demokracii, ako naznačuje jej samotný názov, nachádzajú svoje vyjadrenie‘ (Rozhlasové posolstvo národom celého sveta 24. decembra 1944).
Demokracia je založená na vzájomnom rešpekte, na možnosti každého prispieť k dobru spoločnosti a na uvedomovaní si, že rôzne názory nielenže neohrozujú moc a bezpečnosť štátov, ale v čestnej konfrontácii sa navzájom obohacujú a umožňujú nájsť prístupnejšie riešenia, ako problémom čeliť.
Rozvoj demokratického svedomia si vyžaduje, aby sa prekonali prehnané individualizmy a prevážilo rešpektovanie právneho štátu. Zákon je v skutočnosti nevyhnutným predpokladom na výkon každej moci a musí byť garantovaný zodpovednými orgánmi bez ohľadu na dominantné politické záujmy.“
Boj proti pandémii a sloboda kultu
V súvislosti so skúsenosťami z aplikovania protipandemických opatrení pápež upozornil na škodlivé zásahy do oblasti základných ľudských práv a slobôd.
Zdôraznil zásadný význam náboženskej slobody a slobody kultu, pretože „duchovný a morálny rozmer ľudskej osoby nemožno považovať za druhoradý voči fyzickému zdraviu“. Pripomenul, že „právo na náboženskú slobodu je prvým a základným ľudským právom.
Požiadavky zamedzenia šíreniu vírusu mali dôsledky aj na rôzne základné slobody vrátane slobody náboženského vyznania – tým, že sa obmedzili bohoslužby a vzdelávacie a charitatívne činnosti náboženských komunít.
Neslobodno však zabúdať, že náboženský rozmer predstavuje základný aspekt ľudskej osobnosti a spoločnosti, ktorý nemožno vyškrtnúť; a že aj pri úsilí chrániť ľudské životy pred šírením vírusu nemožno považovať duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý voči fyzickému zdraviu.
Sloboda kultu sa navyše neodvodzuje od slobody zhromažďovania, ale v zásade sa odvíja od práva na náboženskú slobodu, ktoré je prvým a základným ľudským právom. Je teda nevyhnutné, aby ju občianske orgány rešpektovali, chránili a obhajovali – tak ako zdravie a fyzickú integritu.
Napokon, dobrá starostlivosť o telo nikdy nemôže odhliadať od starostlivosti o dušu“.