Pápež povzbudzoval kresťanov v Pobaltí

Lotyšsko a Estónsko patria medzi krajiny, kde sú katolíci menšinou. Väčšina obyvateľstva patrí do Evanjelickej alebo Pravoslávnej cirkvi. Mnohí sa však skôr označujú za ľudí bez vyznania.

Lotyšsko, 24. septembra
Návšteva Lotyšska sa uskutočnila na tretí deň pápežovej zahraničnej cesty. Pontifex prišiel do krajiny, ktorú Štvrtý lateránsky koncil vyhlásil za „Mariánsku zem“. Lotyšská vláda na ten deň vyhlásila voľno, čo dobre zdôraznilo význam, aký pripisovala pápežovej návšteve.

Svätý Otec priletel do Rigy pred pol ôsmou ráno, kde ho privítal prezident Lotyšskej republiky Raimonds Vējonis. Oficiálny ceremoniál sa však konal v prezidentskom paláci.

Pápež vo svojom príhovore k predstaviteľom vlády, občianskej spoločnosti a diplomatickému zboru pripomenul 100. výročie nezávislosti krajiny. Zdôraznil, že Lotyši získali slobodu vďaka koreňom, z ktorých vyrastá ich národ a ktoré podľa spisovateľky Zenty Maurinovej sú zapustené v nebi.

Svätý Otec poukázal aj na úlohu Katolíckej cirkvi a ďalších kresťanských vierovyznaní pri úsilí o nezávislosť. Zdôraznil, že získaná samostatnosť nie je len darom, ale aj úlohou.

Ekumenická modlitba
Nasledujúcim bodom programu pápežovej návštevy Lotyšska bola ekumenická modlitba, ktorá sa konala v dóme zasvätenom Panne Márii. Impozantný chrám bol postavený v 13. storočí.

V roku 1524 sa stal sídlom nemeckých a od roku 1932 lotyšských evanjelikov. Tento najväčší stredoveký pobaltský dóm ukazuje na veľmi dobré ekumenické vzťahy v Lotyšsku. Veriaci Evanjelickej, Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi sa tam stretávajú na Veľký piatok pri spoločnej ekumenickej modlitbe krížovej cesty.

Pápež František svoju reflexiu začal zmienkou o miestnom najstaršom organe v Európe, ktorý bol v dobe inštalácie v roku 1883 najväčším na svete. „Dnes je symbolom tohto mesta a tejto katedrály. Pre miestnych predstavuje viac ako len monumentálny organ.

Je súčasťou ich života, tradície, identity. Avšak pre turistov je prirodzene iba umeleckým predmetom, ktorý treba vidieť a odfotografovať. Práve toto je nebezpečenstvo, s ktorým sa stále stretávame: meniť sa z miestnych na turistov.

Z toho, čo je našou totožnosťou, spraviť predmet minulosti, turistickú a muzeálnu atrakciu, ktorá pripomína činy istej doby; činy vysokej historickej hodnoty, ale už viac nerozochveje srdcia tých, čo ho začujú.“

A s vierou sa môže stať rovnaká vec, upozornil pápež. Môžeme sa prestať cítiť ako miestni kresťania a namiesto toho sa stať turistami. Dokonca podľa Svätého Otca môže tento osud postihnúť aj celú našu kresťanskú tradíciu. Ak bude evanjelium len krásnou partitúrou minulosti, prestaneme vydávať melódiu schopnú burcovať a inšpirovať.

Svätá omša v Aglone
Záver Františkovej jednodňovej návštevy Lotyšska prebehol v dedinke Aglona, ktorá je napriek svojej malej rozlohe najnavštevovanejším mariánskym pútnickým miestom.

Jej názov („smrek“ v starobylom lotyšskom dialekte) poukazuje na lesy, ktoré sa striedajú s hradnými zrúcaninami a osamotenými balvanmi. Na začiatku 18. storočia tam dominikáni objavili prameň liečivej vody, pri ktorom neskôr vyrástla nemocnica a barokový Kostol Panny Márie.

Dnešná bazilika storočia uchováva obraz Aglonskej Božej Matky, ktorá je kópiou Trakajskej Madony. Napriek tomu, že priľahlý dominikánsky kláštor počas dejín veľakrát zmenil svoje určenie (od väzenia pre katolíckych kňazov za cárskeho Ruska až po družstevnú stajňu počas sovietskeho režimu), úcta Lotyšov k Panne Márii nikdy nestratila na sile a dodnes tam prichádzajú veriaci z celého sveta.

Svätý Otec celebroval svätú omšu v latinčine a lotyštine. Na slávení sa zúčastnilo okolo 40-tisíc veriacich.

V homílii sa sústredil v duchu motta apoštolskej návštevy „Ukáž, že si Matkou!“ na materský postoj Panny Márie, ktorý sa prejavil aj tým, že prijala sv. Jána, ktorého jej Ježiš zveril z kríža, a aj sama sa ním nechala prijať. Ako poslušná učeníčka súhlasí s prijatím, sťahuje sa a prispôsobuje sa životnému rytmu mladšieho.

„Súlad vždy niečo stojí, najmä keď sme rozdielni a keď roky, príbehy a okolnosti v nás predpokladajú spôsoby vnímania, myslenia a konania, ktoré sa na prvý pohľad zdajú protichodné. Ak ale vo viere počúvame príkaz prijímať a nechať sa prijať, je možné budovať jednotu v rozličnosti, lebo rozdiely pre nás nie sú brzdou ani dôvodom na rozdelenie,“ uviedol pápež František v homílii počas svätej omše v Aglone.

Estónsko, 25. septembra
Posledný deň návštevy pobaltských štátov venoval Svätý Otec Estónsku. V krajine žije veľmi malá katolícka komunita. Z približne 1 300 000 obyvateľov sa k nej hlási iba 6 500 ľudí.

V 70. rokoch v celom sovietskom Estónsku žilo oficiálne iba 6 katolíkov, ale po páde komunizmu ich bolo 2 000. Miestnu cirkev má na starosti apoštolský administrátor Estónska, francúzsky biskup Philippe Jourdan, ktorý tam prišiel pred 22 rokmi ako misionár prelatúry Opus Dei. V súčasnosti je najväčší záujem o katolícku vieru medzi vedcami a umelcami.

Blahobyt nie je synonymom dobra
Po pristátí v hlavnom meste Tallinn ho privítala estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová. Oficiálne privítanie sa však aj v Tallinne odohralo pred prezidentským palácom. Prezidentka Estónska v príhovore vyzdvihla fakt, že Svätá stolica nikdy neuznala sovietsku okupáciu Estónska a počas celého obdobia zachovala apoštolskú administratúru v krajine uprázdnenú z politických dôvodov.

Pápež František vo svojom príhovore poukázal na dva mariánske rysy: pamäť a plodnosť. Pripomenul, že dnešná prosperita krajiny by bola nemysliteľná bez snahy jej otcov.

Pri téme plodnosti Svätý Otec pripomenul prudký rozvoj krajiny a poukázal na to, že príliš veľká viera v technologický pokrok sa môže stať príčinou krízy ľudskosti. Blahobyt totiž nie je synonymom dobrého života a dodal:

„Jedným z fenoménov, ktoré si môžeme všimnúť v našich technokratických spoločnostiach, je strata zmyslu života, radosti zo života a následne pomalá a tichá strata schopnosti žasnúť, ktorá často spôsobuje u ľudí existenčnú nudu.“

Cirkev potrebuje konverziu
Z prezidentského paláca sa pápež František presunul do luteránskeho Karlovho kostola, kde sa stretol s mládežou. Mnohí mladí nepovažujú Cirkev za vhodného partnera k dialógu, pripustil Svätý Otec na ekumenickom stretnutí.

Nepožadujú od nej pre svoj život nič a niektorí výslovne žiadajú, aby ich nechala na pokoji, pretože jej prítomnosť vnímajú ako otravnú a dokonca iritujúcu.

„Pohoršujú ich sexuálne a ekonomické škandály, ak nevidia ich jasné odsúdenie; neschopnosť adekvátne interpretovať život. Toto boli iba niektoré z vašich požiadaviek. Chceme na ne odpovedať, chceme - ako vy sami hovoríte - byť spoločenstvom, ktoré je transparentné, prijímajúce, čestné, príťažlivé, komunikatívne, prístupné, radostné a interaktívne, čiže spoločenstvom bez strachu.“

Ste generáciou, ktorú ovládli obrazy a symboly, ale aj konanie a nie teórie a špekulácie. To isté si zvolil Ježiš, keď prešiel krajinou, konal dobro, a keď umieral, dal prednosť silnému gestu – krížu – pred slovami, vysvetlil rímsky biskup.

„Sme spojení vierou v Ježiša a on očakáva, že ho prinesieme všetkým mladým, ktorí stratili zmysel svojho života. Prijmime spoločne tú novosť, ktorú Boh prináša do našich životov; novosť, ktorá nás pobáda vždy nanovo vykročiť, aby sme prišli tam, kde sa nachádzajú tí najviac zranení z ľudstva,“ povzbudil mladých Svätý Otec.

Svätá omša na Námestí slobody
Zahraničnú cestu do Pobaltia ukončil pápež František slávením Eucharistie na hlavnom tallinnskom námestí, kde prišli skoro všetci estónski katolíci, jediný biskup a 17 kňazov miestnej cirkvi.

Svätý Otec vo svojej homílii vychádzal z liturgického čítania z Knihy Exodus, kde sa opisuje príchod izraelského národa k vrchu Sinaj. „Ľud, ktorý prichádza na Sinaj, je národom, ktorý už videl lásku svojho Boha prejavenú v zázrakoch a obdivuhodných činoch.

Je to národ, ktorý sa rozhoduje uzavrieť zmluvu lásky, pretože Boh ho už ako prvý miloval a zjavil mu túto lásku. Nie je prinútený, Boh chce, aby bol slobodný. Keď si hovoríme kresťania, keď si osvojujeme istý štýl života, robíme tak nie pod tlakom alebo ako výmenu niečo za niečo, že my niečo urobíme, ak Boh niečo urobí.

No najmä vieme, že Boží návrh nás o nič neoberá, naopak, vedie nás k plnosti a umocňuje všetky ľudské túžby.

Tak ako na izraelskom ľude, ktorý vyšiel z Egypta, je na nás, aby sme počúvali a hľadali. Niektorí si občas myslia, že moc ľudu má dnes iné parametre. Niekto rozpráva zvýšeným hlasom a cíti sa tak bezpečnejšie.

Niekto ku kriku pridáva aj hrozbu zbraní. Ten sa zdá silnejším. To ale nie je hľadanie Božej vôle. „Nezískali ste slobodu, aby ste boli otrokmi konzumizmu, individualizmu či smädu po moci a nadvláde.“ Ako voda na púšti nebola osobným dobrom, tak sa šíri aj svätosť, plynie a prináša úrodu všetkému, čo je okolo nej.

„Rozhodnime sa pre svätosť, ozdravujúc medze a periférie našej spoločnosti, kde leží náš brat a trpí vylúčením. Buďme to my sami, čo uprieme zrak na takého brata a podáme mu ruku, aby znovu vstal, lebo v ňom je Boží obraz.

Toto znamená byť kresťanmi a prežívať dennodenne svätosť,“ uzavrel svoju homíliu a apoštolskú cestu do Pobaltia pápež František.