Pápež reaguje na pochybnosti
Pápež František s Robertom Sarahom, ktorý je jedným z piatich kardinálov adresujúcich pred synodou dubiá Svätému Otcovi. Snímka: profimedia.sk
Kardináli sa pápeža Františka pýtali, či Božie zjavenie treba reinterpretovať podľa aktuálnych kultúrnych a antropologických zmien. Odpovedal, že tieto zmeny a výzvy „nemenia zjavenie, ale môžu nás podnietiť, aby sme lepšie vyjadrili niektoré aspekty jeho prekypujúceho bohatstva, ktoré ponúka stále viac“.
Preto môže dôjsť k lepšiemu vyjadreniu niektorých minulých vyjadrení magistéria. Zdôrazňuje, že „to, čo sa nemôže zmeniť, je to, čo bolo zjavené ,na spásu všetkých‘“.
HOMOSEXUÁLNE ZVÄZKY
Pochybnosti mali kardináli aj o tom, či je požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia v súlade so zjavením a magistériom. Pápež hovorí o jasnej koncepcii manželstva a o tom, že „Cirkev sa vyhýba akýmkoľvek obradom alebo sviatostiam, ktoré by mohli naznačovať, že za manželstvo uznávame niečo, čo ním nie je“. Pripomína však, že „vo vzťahu k ľuďom nesmieme stratiť pastoračnú lásku“.
Pastoračná múdrosť musí však rozlišovať, „či existujú formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viac osôb a ktoré nesprostredkúvajú nesprávnu koncepciu manželstva. Keď totiž niekto žiada o požehnanie, vyjadruje tým žiadosť o pomoc od Boha, prosbu o možnosť žiť lepšie.“
KŇAZSKÉ SVÄTENIE ŽIEN
Na dubium o výrokoch niektorých prelátov, že „teológia Cirkvi sa zmenila“, a preto možno udeľovať kňazské svätenie ženám, pápež odpovedá takto: „Všeobecné kňazstvo veriacich a služobné alebo hierarchické kňazstvo sa podstatne líšia.“
Nejde však o znevažovanie žien a nadradenosť mužov. Spoločné kňazstvo veriacich nepovažuje za druhoradé alebo menej hodnotné. Už Ján Pavol II. hovoril o tom, že „ak je kňazská funkcia hierarchická, nemožno ju chápať ako formu nadvlády, ale je úplne usporiadaná pre svätosť Kristových údov“.
Pápež uviedol, že ak sa tieto rozdiely nepochopia, „bude ťažké prijať, že kňazstvo je vyhradené len pre mužov, a nebudeme schopní uznať práva žien alebo potrebu ich rôznym spôsobom sa podieľať na vedení Cirkvi“.
ROZHREŠOVANIE KAŽDÉHO
Kardináli sa tiež pýtali na rozhrešovanie každého pri spovedi, keďže pre jej platnosť je dôležitá kajúcnikova ľútosť nad hriechom s úmyslom viac nehrešiť. Čo ak sa ale táto podmienka nedá splniť?
„U ľudí s veľmi zraneným sebavedomím je často priznanie viny krutým mučením, ale samotný akt pristúpenia k spovedi je symbolickým vyjadrením pokánia a hľadania Božej pomoci.“
V nadväznosti na Jána Pavla II. pápež tvrdí, „že od veriacich by sme nemali vyžadovať príliš presné a určité úmysly nápravy, ktoré sa nakoniec skončia ako abstraktné alebo dokonca narcistické“. A podčiarkuje, že „predvídateľnosť nového pádu neoslabuje autentickosť úmyslu“.