Pápež ukončil návštevu Mozambiku, čaká ho Madagaskar (súhrn)

Hlavné mesto Mozambiku Maputo privítalo Svätého Otca v stredu 4. septembra večer. František po desaťhodinovom lete stihol absolvovať iba privítanie na letisku odkiaľ sa presunul na apoštolskú nunciatúru.

Vytrvalo sa snažte o pokoj
Mottom trojdňovej púte boli slová: „Nádej, mier a zmierenie“. A toto heslo sa naplnilo. Pápež František už na stretnutí s prezidentom Mozambiku Filipem Nyusim, predstaviteľmi vlády a občianskej spoločnosti hovoril o pokoji a toto slovo sa skloňovalo vo všetkých pádoch.

Svätý Otec v príhovore otvoril otázku týkajúcu sa občianskeho konfliktu, ktorý trvá vyše 40 rokov, a vyjadril nádej, že dohoda o konečnom zastavení nepriateľských akcií podpísaná 6. augusta tohto roku, bude posledným krokom na ceste zmierenia medzi obyvateľmi Mozambiku.

Povzbudil, aby obyvatelia krajiny považovali seba navzájom za bratov a mali odvahu na nastolenie pokoja. Zdôraznil, že ide o odvahu vysokej kvality: „nie odvaha k brutálnej sile a násiliu, ale tá, ktorá sa realizuje pri neúnavnom hľadaní spoločného dobra,“ povedal Svätý Otec.

Citoval slová Jána Pavla II., ktorý pred 31 rokmi hovoril v Mozambiku: „Nie násiliu, áno pokoju!“

Pápež poznamenal, že hľadanie trvalého mieru si vyžaduje odhodlanie všetkých, ale bez fanatizmu; odvážne, ale bez povyšovania sa; vytrvalo, ale inteligentným spôsobom. Zdôraznil, že pokoj si vyžaduje uznanie, istotu a konkrétnu obnovu ľudskej dôstojnosti, ako aj zabezpečenie rovnakých príležitostí.

Solidarita
Z prezidentského paláca Ponta Vermelha František išiel na medzináboženské stretnutie s mladými ľuďmi v športovej hale Maxaquene. Na viac ako hodinu sa z nej stala mozaika farieb, hudby a tanca. Pred pápežom sa delili o svedectvá, vystupovali a spievali skupiny mladých kresťanov, moslimov z Mozambickej rady náboženstiev, vyznavačov hinduizmu a katolíkov.

„Solidarita je najlepšou zbraňou k zmene dejín a zdieľaná radosť je protiliekom na tendenciu rozdeľovať,“ radil pápež František 15-tisícom mladých Afričanov rôznych vierovyznaní a náboženstiev. V príhovore nechýbalo ani poukázanie na dvoch mozambických športovcov. Futbalista Eusébio da Silva a bežkyňa Maria Mutolaová ukazujú, ako vytrvať vo svojich snoch.

„Ste dôležití, nie ste len budúcnosť, ale aj prítomnosť Mozambiku,“ vravel František prerušovaný aplauzom pestrofarebného zhromaždenia. Mladí kresťania rôznych denominácií, moslimovia a hinduisti venovali pápežovi „mbira“ hudobný nástroj typický pre subsaharskú Afriku.

František kládol mladým na srdce, aby sa stali súčasťou jedinej hry, v ktorej ide o budúcnosť ich krajiny. Pripomenul všetkým futbalistu Eusébia da Silvu, prezývaného „Čierny panter“, ktorý sa napriek nepriazni osudu nevzdal a šiel za svojím snom. Nenechal sa vyšachovať mimo hru.

V tomto kontexte vyzýval mladých, aby zabudli na sociálnu nevraživosť, ktorá spôsobuje spúšť a ktorej najkrajnejším prejavom je vojna. Hľadajte spoločné body, stavajte mosty a vytvárajte pokoj, povzbudzoval pápež mladých a snažil sa im dodať nádej a elán na prekonanie sklamania a nedočkavosti.

„Najkrajšie veci zrejú časom, a ak sa ti niečo nepodarilo na prvýkrát, nemaj strach to skúsiť znova a znova. Nemaj strach sa pomýliť! Nemaj strach urobiť chybu. Môžeme sa pomýliť tisíckrát, ale neupadnime do omylu zastavenia, pretože sa niečo nepodarilo na prvýkrát. Najhoršou chybou by bolo vzdať sa, kvôli obavám, opustiť svoje sny a vôľu mať lepšiu krajinu.“

Veľkodušnosť
Vo štvrtok 5. septembra popoludní sa konalo stretnutie s miestnym duchovenstvom, teda s biskupmi (23), kňazmi (659), rehoľníčkami (1 207), seminaristami (599) a tiež laickými katechétmi (56 871), ktorí sú v živote cirkvi v Mozambiku dôležití nielen počtom, ale predovšetkým významom, aký majú v tamojšej pastorácii.

Na jedného kňaza totiž pripadá v tejto krajine 11 a pol tisíca veriacich. Dejiskom stretnutia bola katedrála zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Pápež vo svojom príhovore reagoval na skúsenosti a otázky, ktoré predstavili kňaz, rehoľníčka a katechéta.

„Niekedy si mimovoľne, teda bez morálnej viny, zvykáme spájať svoju každodennú kňazskú činnosť so slávnostnými obradmi, zhromaždeniami a rozhovormi; miesto, ktoré zaujímame na stretnutiach, pri stole či v aule, je hierarchické; podobáme sa skôr Zachariášovi než Márii.

Verím, že nepreháňame, keď hovoríme, že kňaz je veľmi maličký. Nesmierna veľkosť daru, ktorý nám bol daný k službe, nás radí medzi najmenších z ľudí.

Kňaz je najchudobnejší z ľudí, ak ho Ježiš neobohacuje svojou chudobou; je najneužitočnejším služobníkom, ak ho Ježiš nenazýva priateľom, najhlúpejším z ľudí, ak ho Ježiš trpezlivo nepoučuje ako Petra; najbezbrannejším z kresťanov, ak ho uprostred stáda neposilňuje Dobrý pastier. Nikto nie je menší než kňaz ponechaný svojim vlastným silám.“

Pápež spomenul potom problém, o ktorom hovoril v úvode jeden z domorodých kňazov, totiž „prehnanú starosť o osobný blahobyt“ a s tým spojené „uprednostňovanie aktivít, ktoré sú platené štátom, a prekážajú životu každodennej pastorácie. Tieto starosti zatemňujú veľkodušnosť nášho súhlasu s Bohom,“ dodal Svätý Otec.

Chceme budúcnosť pokoja
Posledný deň návštevy pápeža Františka v Mozambiku vyvrcholil slávením svätej omše na štadióne Zimpeto, kam prišlo vyše 40-tisíc veriacich. Hlavnou myšlienkou homílie Svätého Otca bolo zmierenie a láska k nepriateľom.

„Ježiš nás nevolá k láske abstraktnej, éterickej či teoretickej, naštylizovanej od stola pre tribúny. Cesta, ktorú nám predkladá je tá, ktorú on sám prešiel ako prvý; cesta, na ktorej miloval tých, ktorí ho zrádzali, nespravodlivo súdili, tých, čo ho zabíjali.“

Pápež chápe, že je ťažké hovoriť o odpustení, keď veľa ľudí má za sebou skúsenosť vojny, no poukázal na to, že to je jediná cesta k pokoju. „Túžime po tom, aby mier zavládol v našich srdciach a pulzoval v našom ľude. Chceme budúcnosť mieru,“ dodal Svätý Otec. Po liturgii sa pápež František rozlúčil z Mozambikom a odletel na Madagaskar.