Pápeža očakáva Ďaleký východ

Pápež bude v Thajsku od 20. do 23. novembra (19. odletí z Ríma) a v Japonsku od 23. do 26. novembra. V oboch krajinách pôjde o druhú návštevu pápeža v histórii. Thajsko navštívil Ján Pavol II. v roku 1984, teda pred 35 rokmi. Ten istý pápež tri roky predtým, v roku 1981, navštívil aj Japonsko. Obe krajiny patria k tým, kde sú katolíci absolútnou menšinou.

Thajsko (20. – 23. novembra)
Katolíkov je iba 400-tisíc zo 65 miliónov obyvateľov. Veľmi malá Cirkev v Thajsku ale s radosťou očakáva návštevu pápeža Františka. Hlavné mesto Bangkok je pripravené privítať Svätého Otca.

Dve sväté omše, ktoré bude pápež sláviť v hlavnom meste na dvoch rozdielnych štadiónoch s celkovou kapacitou 50-tisíc miest, sú beznádejne obsadené. Miestna cirkev musela určiť limit najviac 50 ľudí z jednej farnosti. Odpoveď tohto malého spoločenstva tak prekonala všetky očakávania.

Františkova návšteva sa ponesie v duchu motta, ktoré znie: Kristovi učeníci, misionárski učeníci a odkazuje na 350. výročie založenia Apoštolského misijného vikariátu Siam v roku 1669, ktoré znamenalo oficiálny začiatok prítomnosti Katolíckej cirkvi.

Katolícke spoločenstvo v Thajsku je prekrásne a živé, ale je potrebné ho povzbudzovať v misijnom duchu. Mnohí sa obmedzujú iba na každodennú pastoračnú starostlivosť a trochu chýba dimenzia ohlasovania, aj keď sa to robí nepriamo hlavne prostredníctvom škôl.

V súčasnosti tam pracuje okolo 700 thajských kňazov a stále je veľa duchovných povolaní, aj keď sa tento trend spomaľuje. Rehoľných sestier je viac ako dvojnásobok.

Na druhej strane sa citeľne znížil počet zahraničných misionárov, ktorých je dnes menej ako sto, aj preto, že miestna cirkev je teraz dobre štruktúrovaná a dynamická. Nájdeme tam takých, ktorí v zahraničnom misionárovi vidia niečo cudzie.

Je to názor, ktorý sa niekedy prejavuje aj v Cirkvi, ale najmä v celej thajskej spoločnosti, ktorá je preniknutá silným nacionalizmom.

Konštantou bytia katolíkov v Thajsku je medzináboženský dialóg s budhistickým svetom (skoro 95 percent obyvateľov sú budhisti). Druhou charakteristikou je vzdelávanie.

Katolícka cirkev sa v krajine teší veľkej úcte a prestíži, ktoré vysoko presahujú počet jej veriacich, najmä vďaka vzdelávacím inštitúciám. Tie v mestách navštevuje približne 500- až 600-tisíc študentov a takmer všetci sú budhisti.

Japonsko (23. – 26. novembra)
Aj v Japonsku rastú očakávania návštevy pápeža Františka. Najmä katolícke spoločenstvá v Tokiu, Nagasaki a Hirošime sa pripravujú na prijatie rímskeho biskupa, ktorý prichádza do krajiny vychádzajúceho slnka, aby ich utvrdil vo viere. So zvedavosťou a záujmom očakáva príchod rímskeho biskupa aj verejnosť.

Potvrdzuje to skutočnosť, že asi desať novinárov a kameramanov iba z Japonska bude sprevádzať Svätého Otca na palube lietadla.

Apoštolskú cestu do Japonska vyjadruje motto Chráň každý život a odkazuje na modlitbu za našu zem zo záveru encykliky Laudato si', na svet stvorený a udržiavaný Bohom, aby sme rešpektovali dôstojnosť každého človeka, ale i životné prostredie.

Pápež prichádza do krajiny, kde sú katolíci zanedbateľnou menšinou. Zo 128 miliónov obyvateľov je pokrstených iba 440-tisíc Japoncov, čo je 0,35 percenta. Kresťanskú vieru sem síce priniesol sv. František Xaverský pred 470 rokmi, v roku 1549, napriek tomu Japonci nekonvertujú v masívnom počte na katolicizmus. Prečo je to tak?

V podstate z nábožensko-kultúrneho dôvodu. Šintoizmus učí, že človek je jedným z mnohých prvkov prírody, v ktorej sa prejavuje neznámy Boh.

Konfucianizmus zase poskytuje statický pohľad na spoločnosť, kde najvyššou morálnou normou je úcta a poslušnosť pri udržiavaní harmónie medzi nebom a zemou, medzi nadriadenými a subjektmi, medzi politikou a hospodárstvom. Podľa konfuciánskej morálky musí každý robiť svoju prácu s maximálnym nasadením na mieste, ktoré mu bolo pridelené.

Budhizmus, ktorý učí odlúčeniu od seba samých, zanedbávaniu osobných vášní a názorov, ktoré sa považujú za zhubné ilúzie, robí jednotlivca ochotným urobiť všetko a byť mimoriadne trpezlivý. A Japonci sú synmi týchto náboženstiev: vynikajúci pracovníci, triezvi, poslušní.

Ľudia majú silné jednotné svedomie, ale nedostatočné povedomie o právach osoby. Spoločný život sa začína v rodine, pokračuje v škole a končí sa vo firme, chápanej ako veľká rodina. Úspech podniku, pre ktorý človek pracuje, sa považuje za ideál života, za ktorý sa oplatí obetovať.

Kresťanstvo, ktoré vstúpilo do Japonska prostredníctvom moderných kresťanských misií a vplyvu Západu, prinieslo základnú koncepciu moderného sveta, ktorú predstavuje Charta ľudských práv OSN (1948). Spoločnosť, štát, vlasť slúžia ľudskej osobe, a nie osoba slúži spoločnosti, štátu alebo vlasti. Toto vedomie však preniká do mentality národa s veľkými ťažkosťami.

Mnohí dlhoroční misionári v Japonsku potvrdzujú, že ak je jednotlivec slobodný, môže sa rozhodnúť pre konverziu k Ježišovi; ak nie je slobodný, pretože je členom skupiny, nemôže. Japonci sú zvyknutí poslúchať a robiť to, čo robia všetci. Ak ale dominuje skupina, nemôžete ju opustiť, pretože to by znamenalo prerušenie všetkých vzťahov.

Toto je základný koncept, o ktorom hovoria misionári pôsobiaci v Japonsku. Aj preto je pápežova prítomnosť výnimočná. Prichádza na numerickú perifériu, a tak ukazuje, že pastoračná starostlivosť nie je vypočítavá a je vždy otvorená misijným výzvam.