Pokorná prosba o odpustenie    

Prvé zo série stretnutí zameraných na zmierenie a uzdravenie rán minulosti sa konalo za účasti zástupcov domorodých etník celej Kanady. Zastúpené boli všetky tri hlavné skupiny: pôvodní obyvatelia (nazývaní prvé národy), Métisi a Inuiti.

Pápež František priznal podiel kresťanov na politike asimilácie a zrovnávania (enfranchisement), ktorá sa premietla do systému internátnych indiánskych škôl, a vyslovil prosbu: „Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré spáchali toľkí kresťania na indiánskych obyvateľoch.“ 

Vo svojom prvom príhovore na pôde Kanady Svätý Otec zároveň zdôraznil, že „na uzdravenie a zmierenie nestačí naše úsilie, potrebujeme Božiu milosť“.

Pietna spomienka na cintoríne

Biely Fiat 500 priviezol pápeža Františka do parkového areálu uprostred zelene, ktorého názov Maskwacis v jazyku kri (cree) znamená Medvedie vŕšky. Od Kostola Sedembolestnej Panny Márie prešiel pápež na invalidnom vozíku k trávnatému cintorínu s drevenými krížmi lemovanými kruhmi.

Po tichej modlitbe pokračoval k ústrednému areálu sprevádzaný niekoľkými náčelníkmi s čelenkami z vtáčích pier a v pestrofarebných tkaných odevoch.

Na kruhovom trávniku s prístreškom po obvode privítalo Svätého Otca srdečnými pokrikmi niekoľko sto zástupcov domorodých skupín z rôznych končín Kanady. 

Náčelník Zlatý orol (Usow-Kihew, anglickým menom Wilton Littlechild) ako hostiteľ vo svojom rodnom jazyku kri postupne vysvetľoval význam miesta a jednotlivých symbolov.

Napríklad názov Korytnačí ostrov odkazujúci na mýtickú pravlasť indiánskych národov, insígnie kmeňov v podobe prútov ozdobených perím, rytmiku bubnovania, spievané pokriky a rituálne tance v kostýmoch.

Pamiatka obetí asimilačnej politiky

Počas stretnutia prechádzala pomedzi zhromaždenie skupina s červeným transparentom s menami tisícok študentov internátnych škôl. Ako uviedol náčelník Zlatý orol, ako člen Komisie pre pravdu a zmierenie si osobne vypočul 7 000 svedectiev tých, ktorí prešli týmito školami.

Pápeža Františka usadili na čestnom mieste, po bokoch s náčelníkmi. V príhovore, ktorý predniesol po španielsky s prekladom do angličtiny, najprv uviedol dôvod svojej návštevy:

„Prichádzam do vašej vlasti, aby som vám osobne povedal, že cítim žiaľ, aby som prosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal svoju blízkosť, aby som sa modlil s vami a za vás.“

V úvodnej časti pápež pripomenul tradičné hodnoty indiánskych kultúr i bolestnú históriu a trvalé dôsledky politiky znevažujúcej identitu a práva pôvodných obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa to dialo prostredníctvom indiánskych rezidenčných škôl, ktoré viedli aj cirkevné organizácie a rehole.

Túto pamäť je nevyhnutné udržiavať napriek tomu, že to bolí, uistil pápež potomkov domorodých národov.

Prosba pápeža o odpustenie

Obnovenú prosbu v mene Katolíckej cirkvi o odpustenie pápež František formuloval týmito slovami:

„Dnes som tu, v tejto krajine, ktorá si spolu s dávnou pamäťou uchováva jazvy po stále otvorených ranách.

Som tu, pretože prvým krokom tejto kajúcej púte medzi vás je obnoviť svoju prosbu o odpustenie a povedať vám zo srdca, že som hlboko zarmútený: prosím o odpustenie za to, ako mnohí kresťania, žiaľ, podporovali kolonizátorskú mentalitu mocností, ktoré utláčali pôvodné obyvateľstvo. Napĺňa ma to bolesťou.

Prosím o odpustenie za to, ako mnohí členovia Cirkvi a rehoľných komunít spolupracovali, aj formou ľahostajnosti, na projektoch kultúrneho ničenia a násilnej asimilácie zo strany vtedajších vlád, čoho vrcholom bol systém internátnych škôl.

Hoci kresťanská dobročinnosť neabsentovala a boli mnohé vynikajúce prípady oddanej starostlivosti o deti, celkové dôsledky politík spojených s rezidenčnými školami boli katastrofálne. Naša kresťanská viera nám hovorí, že to bola katastrofálna chyba, nezlučiteľná s evanjeliom Ježiša Krista.

Bolestné je pomyslieť na to, ako bola narušená pevná pôda hodnôt, jazyka a kultúry, ktorá dávala vašim národom ich pravú identitu, a že na dôsledky toho naďalej doplácate.

Zoči-voči tomuto zavrhnutiahodnému zlu Cirkev pokľaká pred Bohom a prosí o odpustenie za hriechy svojich detí. Rád by som to zopakoval so zahanbením a jasne: Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré spáchali toľkí kresťania na indiánskych obyvateľoch.“

Na uzdravenie a zmierenie potrebujeme Božiu milosť

Svoj príhovor uzavrel pontifex poukázaním na spásnu silu evanjelia:

„V tomto prvom kroku svojej púte som chcel venovať priestor pamäti. Dnes som tu, aby som spomínal na minulosť, plakal s vami, ticho sklonil pohľad k zemi, modlil sa pri hroboch. Nech nám všetkým ticho pomôže zvnútorniť bolesť. Ticho. A modlitba: zoči-voči zlu sa modlime k Pánovi dobra; zoči-voči smrti sa modlime k Bohu života.

Pán Ježiš Kristus urobil z hrobu, ktorý sa zdal pohrebiskom každej nádeje a každého sna, po ktorých zostane len plač, smútok a rezignácia, miesto znovuzrodenia, vzkriesenia, začiatok histórie nového života a univerzálneho zmierenia.

Na uzdravenie a zmierenie nestačí naše úsilie, potrebujeme Božiu milosť; potrebujeme vľúdnu a mocnú múdrosť Ducha, nežnú lásku Tešiteľa. Nech on sám naplní najhlbšie očakávania našich sŕdc. Nech nás vezme za ruku a vedie nás kráčať spoločne.“

Náčelnícka čelenka na hlave pápeža

Stretnutie uzavrela modlitba, ktorú predniesol Svätý Otec František postojačky a s červenou štólou na pleciach udelil požehnanie v angličtine.

V mimoriadne srdečnej, až dojímavej atmosfére sa potom pápež, stále postojačky, pozdravil s desiatkami zástupcov rozličných etnických skupín. Komunikoval s nimi za pomoci tlmočníka a každému podaroval ruženec.

Medzi rozličnými symbolickými darmi, ktoré pápež dostal, bola aj náčelnícka čelenka. Pohľad na pápeža s čelenkou na hlave vyvolal silnú emocionálnu reakciu zhromaždenia.

Na stretnutí sa zúčastnili aj čelní zástupcovia politického života Kanady: generálna guvernérka Mary Simonová a predseda vlády Justin Trudeau.