Potrat nikdy nie je riešením

Témou medzinárodného sympózia, ktorého sa zúčastnilo asi 400 pôrodníkov a pediatrov, bola starostlivosť o rizikové tehotenstvá a predčasne narodené deti. Medzi nimi bolo aj desať zástupcov zo Slovenska.

Prenatálna diagnostika
Svätý Otec František na úvod príhovoru poukázal na puto, ktoré sa vytvára medzi dieťaťom a matkou počas tehotenstva. „Medzi ňou a dieťaťom vzápätí vzniká intenzívny skrížený dialóg, ktorý veda označuje ako cross-talk. Je to reálny a intenzívny vzťah medzi dvoma ľudskými bytosťami, ktoré spolu komunikujú už od prvých okamihov počatia.“

Dnešná medicína využíva modernú prenatálnu diagnostiku, ktorá už v prvých týždňoch života dokáže objaviť rozličné patológie u dieťaťa, avšak ani samotní lekári nemôžu vedieť, ako bude prebiehať ďalší vývoj.

Pápež ale upozornil, že „jednu vec však medicína predsa dobre vie, že deti, ktoré už od materského lona vykazujú nejakú patológiu, sú malí pacienti, ktorých možno nezriedka vyliečiť farmakologickými a chirurgickými zásahmi či špeciálne asistenciou.“

Pápež poznamenal, že prenatálna starostlivosť humanizuje medicínu, pretože podporuje zodpovedný vzťah k chorému dieťaťu, ktoré zdravotníci aj rodina sprevádzajú spoločne.

Potrat sa chápe ako „prevencia“
Svätý Otec František v súvislosti so starostlivosťou o deti, ktoré majú rozličné patológie, poukázal na to, že mnohým sa môže zdať starostlivosť o ne, len ako ďalšie finančné náklady alebo utrpenie rodičov.

Podľa jeho slov to ale môže práve naopak, pomôcť prijať zármutok, ako etapu spoločnej cesty. „Ono dieťa tak v ich živote navždy zostane a môžu ho mať radi. Často už len chvíľa, keď mamička môže svoje dieťa pochovať, zanecháva nezabudnuteľnú stopu v jej ženskom srdci. A - dovoľte mi to povedať - cíti sa realizovaná. Cíti sa matkou.“

Podľa pápeža Františka, žiaľ, dnešná vládnuca kultúra tento prístup nepodporuje. Strach z postihnutia tak často vedie „k žiadosti o interrupciu, ktorá býva chápaná ako prevencia,“ dodal pápež.

Potrat nie je problém viery
Svätý Otec preto zdôraznil učenie Cirkvi, ktoré je v súvislosti s ľudským životom veľmi jasné. „Ľudský život je posvätný a nedotknuteľný a používanie prenatálnej diagnózy za účelom selekcie treba rezolútne odmietať, pretože je výrazom neľudskej eugenickej mentality, ktorá rodinám odníma možnosť prijať, objať a milovať ich najslabšie deti.“

Pápež František zareagoval aj na výčitky voči postoju katolíkov k potratom, keď sa mylne tvrdí, že je to problém našej viery. „Nie! Je to prednáboženský problém. Nie je to vec viery. Nezhadzujme na vieru niečo, čo jej neprislúcha v prvotnom zmysle. Je to ľudský problém.

Pomôžu nám to pochopiť dve otázky. Po prvé: je dovolené eliminovať ľudský život, aby sa vyriešil problém? Po druhé: je dovolené prenajať si nájomného vraha? Odpoveď je na vás. To je ten bod. Nezabiehať do náboženského, pokiaľ ide o to, čo je ľudské. Nie je to dovolené. Nikdy nemožno eliminovať ľudský život ani si prenajímať nájomného vraha, aby sa vyriešil problém.“

Potrat nie je riešením
Podľa Svätého Otca „interrupcia nikdy nie je odpoveď, ktorú ženy a rodiny hľadajú. Sú to skôr strach z choroby a osamotenosť, ktoré spôsobujú váhanie rodičov. Nemožno poprieť, že existujú praktické, ľudské i duchovné ťažkosti.“

Pápež potom siahol do svojich spomienok a vyrozprával príbeh zo svojej predchádzajúcej diecézy.

„Jedno pätnásťročné dievča s Downovým syndrómom otehotnelo a jej rodičia išli k sudcovi, aby si vyžiadali povolenie na interrupciu. Sudca bol seriózny človek, ktorý si vec preštudoval a povedal, že chce hovoriť s dievčaťom. Rodičia mu povedali, že je predsa down a nič nechápe. Napriek tomu si ju nechal priviesť. Keď ju priviedli, spýtal sa jej, či vie, čo sa s ňou deje.

„Som chorá“ - povedala. Áno a akú máš chorobu? „Povedali mi, že mám v sebe živočícha, ktorý mi požiera žalúdok, a preto musím ísť na operáciu.“ Sudca jej však povedal: Ty v sebe ale nemáš červa, ktorý požiera žalúdok. Vieš, čo tam máš? Dieťa! Dievčatko užasnuto vzdychlo a povedalo: „To je krásne!“. Sudca interrupciu neschválil, pretože matka dieťa chcela.

Uplynul čas, narodilo sa dievčatko, ktoré vyrástlo, vyštudovalo a stalo sa advokátkou. Keď po rokoch spoznala svoj životný príbeh, každý rok v deň svojich narodenín volala onomu sudcovi, aby mu poďakovala. To priniesol život. Sudca medzitým zomrel a ona sa stala štátnou zástupkyňou. Prekrásny príbeh! Interrupcia nikdy nie je odpoveďou, ktorú ženy a rodiny hľadajú.“

Na záver sa pápež František poďakoval všetkým, ktorí pomáhajú ženám v ich špecifických ťažkostiach.