Povolanie nie je intelektuálne presvedčenie
Od 4. do 7. júna sa v Ríme konal Európsky kongres o duchovných povolaniach. Zorganizovala ho Rada európskych biskupských konferencií (CCEE). Hlavnou témou boli výzvy a perspektívy minuloročnej synody biskupov o mládeži a posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit. Na stretnutí sa zúčastnili delegáti 22 európskych episkopátov vrátane slovenského zástupcu, biskupa Tomáša Galisa.
VN CZ 08.06.2019
Mladí čakajú na pápeža Františka počas jeho návštevy talianskeho Loreta v marci 2019. Ilustračná snímka: profimedia.sk
Približne 80 biskupov a kňazov, ktorí sú pri biskupských konferenciách jednotlivých európskych krajín poverení touto pastoráciou, prijal pápež František na osobitnej audiencii. Ako je to u neho zvykom, pripravený text príhovoru účastníkom odovzdal, ale prítomným sa prihovoril priamo bez prípravy.
Zdôraznil, že pastoračná starostlivosť o duchovné povolania nesmie byť prozelytizmom, akoby istým spôsobom náboru nových členov do klubu.
„Správna pastorácia musí viesť k dialógu, v ktorom sa hľadajúci mladý človek učí obracať sa na Pána otázkou: Čo chceš odo mňa?
Dôležité je toto: povolanie nie je intelektuálne presvedčenie. Voľba povolania sa musí zrodiť z dialógu s Pánom, nech už ide o akékoľvek povolanie. Pán dáva vnuknutie vydať sa určitou cestou. A v tom spočíva krása tejto pastorácie: napomáhať tomuto dialógu. Je jasné, že ak sami s Pánom nevedieme dialóg, je ťažké učiť takémuto dialógu druhých.“
Svätý Otec poukázal aj na prácu s mladými, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti, počúvania a pochopenia ich spôsobu uvažovania.
„Niekedy hovoríme k mládeži tak, ako sme zvyknutí hovoriť k dospelým. Ale im náš jazyk pripadá ako esperanto a ničomu nerozumejú. Je potrebné naučiť sa ich jazyk, ktorý je chudobný na komunikáciu.
Oni sa vedia kontaktovať, ale nevedia komunikovať. Práve komunikácia je teda výzvou, pred ktorou stojíme, pokiaľ ide o mladých ľudí. Je potrebné ich sprevádzať, viesť a pomáhať im, aby skrze stretnutie s Pánom našli svoju cestu.
Mladí ľudia sú rôzni, ale sú tiež rovnakí, pokiaľ ide o vnútorný nepokoj, smäd po veľkých veciach a vôľu preukazovať dobro. V tom sú rovnakí. Sú rôzni aj rovnakí.“
Zdôraznil, že pastoračná starostlivosť o duchovné povolania nesmie byť prozelytizmom, akoby istým spôsobom náboru nových členov do klubu.
„Správna pastorácia musí viesť k dialógu, v ktorom sa hľadajúci mladý človek učí obracať sa na Pána otázkou: Čo chceš odo mňa?
Dôležité je toto: povolanie nie je intelektuálne presvedčenie. Voľba povolania sa musí zrodiť z dialógu s Pánom, nech už ide o akékoľvek povolanie. Pán dáva vnuknutie vydať sa určitou cestou. A v tom spočíva krása tejto pastorácie: napomáhať tomuto dialógu. Je jasné, že ak sami s Pánom nevedieme dialóg, je ťažké učiť takémuto dialógu druhých.“
Svätý Otec poukázal aj na prácu s mladými, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti, počúvania a pochopenia ich spôsobu uvažovania.
„Niekedy hovoríme k mládeži tak, ako sme zvyknutí hovoriť k dospelým. Ale im náš jazyk pripadá ako esperanto a ničomu nerozumejú. Je potrebné naučiť sa ich jazyk, ktorý je chudobný na komunikáciu.
Oni sa vedia kontaktovať, ale nevedia komunikovať. Práve komunikácia je teda výzvou, pred ktorou stojíme, pokiaľ ide o mladých ľudí. Je potrebné ich sprevádzať, viesť a pomáhať im, aby skrze stretnutie s Pánom našli svoju cestu.
Mladí ľudia sú rôzni, ale sú tiež rovnakí, pokiaľ ide o vnútorný nepokoj, smäd po veľkých veciach a vôľu preukazovať dobro. V tom sú rovnakí. Sú rôzni aj rovnakí.“