Prenasledovanie kresťanov vo svete sa zrýchľuje

Akcia prebiehala 15. júla v Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove, kedysi zasvätenej sv. Vojtechovi, ktorá sa stala svätyňou mučeníkov novej doby.

Antoine Camilleri upozornil, že v niektorých oblastiach sveta dochádza k prenasledovaniu, ktoré svojím rozsahom napĺňa definíciu genocídy, keďže ide o systematické vymazávanie prítomnosti kresťanov zo spoločnosti a z kultúry.

Dochádza k tomu tiež na miestach, ktoré boli od prvopočiatkov osídlené Kristovými nasledovníkmi. Vatikánsky predstaviteľ poukázal tiež na iné formy diskriminácie, ktoré nie sú na prvý pohľad také bolestné, ale znemožňujú život v plnej náboženskej slobode a tiež slobodné vyjadrovanie svojho presvedčenia v súkromí i verejne.

Ide o tendenciu prítomnú taktiež v rozvinutých demokraciách. Jej prejavom je kriminalizácia a karhanie náboženských predstaviteľov za postoje odrážajúce základné zásady ich viery, najmä vo vzťahu k životu, manželstve a rodine.

Zdanlivé protesty proti diskriminácii kresťanov
Druhý muž vatikánskej zahraničnej politiky sa rovnako zoširoka zmienil o spoločnej deklarácii pápeža Františka a imáma univerzity al-Azhar o ľudskom bratstve.

Podstatnú úlohu v obrane náboženskej slobody totiž zohrávajú nielen štáty, ale aj náboženskí predstavitelia.

Antoine Camilleri vytkol tiež niektorým štátom, že odsudzujú nábožensky motivované prenasledovanie iba zdanlivo, a v skutočnosti s prenasledovateľmi spolupracujú v politickej, hospodárskej, obchodnej a vo vojenskej oblasti.

Prežitie kresťanských menšín je testom vzťahu k ľudskej dôstojnosti
V závere svojho vystúpenia vatikánsky podsekretár pre vzťahy so štátmi pripomenul slová Tertuliána, ranokresťanského teológa, ktorý uprostred prenasledovania uisťoval, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.

„V tejto viere prví kresťania z lásky k Bohu dobrovoľne prijímali mučeníctvo. Ich utrpenie je pre nás veľkým vzorom koherentného svedomia a svedectvom viery, nádeje a lásky. Prežitie kresťanských komunít v oblastiach, kde nie sú väčšinovou skupinou, je teda viac než symbolické,“ uviedol Antoine Camilleri a dodal, „je mocným svedectvom viery a dôkazom skutočnosti, že pokojné spolunažívanie v pluralite náboženstva je možné vtedy, ak je rešpektovaná dôstojnosť každého človeka.“