Prvý týždeň pápeža v Ázii a Oceánii v prehľade

APOŠTOLSKÁ CESTA V INDONÉZII

Nádhernému súostroviu s bohatou biodiverzitou a usmievavých ľudí, ako Indonézanov nazval Svätý Otec, venoval pápež František prvé tri dni, od 3. do 5. septembra, svojej dlhej apoštolskej cesty.

Počas nich sa pápež v hlavnom meste Jakarta stretol s rôznymi skupinami a predniesol viacero prejavov. Zanechal v nich pre Indonézanov dôležité posolstvá.

VIERA, BRATSTVO, SÚCIT

Trio slov nebolo len mottom cesty, ale hlavným odkazom pre indonézskych duchovných a zasvätených. Pri viere pápež ocenil veľké bohatstvo krajiny, ktoré „by sa mohlo ľahko zmeniť na dôvod pýchy. V skutočnosti je to Pán, kto toto všetko dáva.“ Preto treba pestovať „pocity vďačnosti a zodpovednosti“. Bratstvo znamená „prijímať sa navzájom, uznávať sa ako rovní v rôznosti“.

Pri súcite sa pápež pristavil dlhšie a vysvetlil, že to nie je slabosť. „Súcit znamená dotknúť sa chudoby, sprevádzať toho, kto trpí, a objať ho.“ Upozornil na to, že „diabol vždy prichádza cez vrecká“, ale kalkulácie nepohýnajú svet dopredu, len dobročinnosť.

TUNEL PRIATEĽSTVA

O rozdieloch a jednote a harmónii pápež hovoril s občianskymi autoritami, na medzináboženskom stretnutí i s mladými, ktorým povedal, že rozdiely nie sú zlé. „Život treba žiť v odlišnostiach. Keby sme boli všetci rovnakí, bola by to nuda.“ Je však nevyhnutné pestovať dialóg a „politiku vystretej, podávajúcej ruky, objatia a bratskej lásky“.

Harmónia v odlišnostiach je možná, povedal predstaviteľom štátu. Ako? Vzájomným rešpektom a sledovaním spoločného cieľa – slúžiť všetkým. Tak sa prispieva „k vytvoreniu veľkolepej mozaiky, v ktorej je každý dielik nenahraditeľný pri skladaní vzácneho diela“.

Na spájanie, „tunel priateľstva“, vyzval na stretnutí v mešite. Spoločným koreňom pre všetky náboženské cítenia je „stretnutie s božským, túžba po nekonečne, ktorú Najvyšší vložil do nášho srdca“. Aby sme sa s ním stretli, treba vyjsť zo svojho ega, lebo všetci sme bratia na ceste k Bohu, „čo presahuje rozdiely medzi nami“. Preto treba byť otvorený druhému a „spoločne hľadať pravdu“.

ZA MIER A HARMÓNIU, PROTI NÁSILIU

Vyvrcholením medzináboženského stretnutia bolo podpísanie spoločného vyhlásenia Svätého Otca a veľkého imáma Nasaruddina Umara. Dokument sa zameriava na záväzok všetkých veriacich proti násiliu a na úlohu náboženstiev pri podpore mieru a harmónie.

Táto úloha „zahŕňa podporu a ochranu dôstojnosti každého ľudského života“. Vo vyhlásení sa tiež „odsudzuje zneužívanie stvorenstva, nášho spoločného domova“.

V homílii pri svätej omši na štadióne Gelora Bung Karno, poslednom verejnom prejave v predvečer odchodu z Jakarty, pápež ocenil žiarivý úsmev Indonézanov a vyzval ich: „Neunavujte sa rozsievať lásku, neunavujte sa znova budovať civilizáciu mieru, vždy sa odvážte snívať sen o bratstve. Buďte budovateľmi nádeje. Šírte pokoj.“

APOŠTOLSKÁ CESTA V PAPUE-NOVEJ GUINEI

V raji, ako mnohí nazývajú Papuu-Novú Guineu, strávil Svätý Otec víkend 7. a 8. septembra. Ocenil nielen krásu prírody a kultúry, ale najmä fascinujúci poklad v srdciach ľudí.

Modli sa bolo motto tejto cesty. V príhovore občianskej spoločnosti pápež povedal, že „národ, ktorý sa modlí, má budúcnosť a čerpá silu a nádej zhora. Materiálne zdroje bez tohto dychu duše nestačia na vitálnu, pokojnú a radostnú spoločnosť. Naopak, spôsobujú, že sa uzavrie do seba.“ Aké to má dôsledky? „Spoločnosť stráca orientáciu a zabúda na správny rebríček hodnôt.“ Preto si pápež želá, aby viera nebola o dodržiavaní obradov, ale o činorodej láske.

Azda najmilšou zastávkou bolo stretnutie Svätého Otca s deťmi. Čelenky z pierok, korálkové náhrdelníky, slamené sukne, kožené náramky, podupkávanie, potlesky, spevy. Doslova „výbuch radosti“. Emotívne to prežíval aj pápež, ktorého prekvapilo búrlivé privítanie. Dojalo ho aj otázka detí, prečo nemajú také príležitosti ako iné deti.

„Pretože sme všetci jedineční pred Bohom. Láska rozhoduje o našom šťastí, nie obmedzenia. Naša radosť závisí len od lásky. A láska je tiež receptom, ako urobiť svet krajším. Milovať Boha a druhých z celého srdca.“ V nedeľnej homílii všetkých vyzval, aby sa otvorili Bohu, sebe navzájom a evanjeliu. „Urobte z neho kompas svojho života.“

O kráse lásky, ktorá môže uzdraviť svet, hovoril pápež aj vo Vanime. „Stojíme s otvorenými ústami pred farbami, zvukmi, vôňami a veľkolepým predstavením prírody, čo evokuje obraz raja,“ začal Svätý Otec, „no je tu ešte krajší, fascinujúcejší výjav, ktorý sa nachádza vo vašich srdciach a ktorý sa prejavuje v láske, akou sa milujete. Povzbudzujem vás, aby ste túto šťastnú krajinu ešte viac skrášľovali svojou prítomnosťou ako Cirkev, ktorá miluje.“