Pútnikov dojalo otcovské prijatie

Medzi tisíckami Slovákov, ktorí prišli do Ríma vyjadriť Svätému Otcovi vďaku za septembrovú návštevu na Slovensku, boli aj manželia Mária a Miroslav zo Zuberca.

Z ďakovnej púte si odnášajú dojmy, na ktoré si vždy s veľkou vďakou spomenú, pretože mali tú česť priniesť obetné dary počas svätej omše v Bazilike svätého Petra.

POCTENÍ SLUŽBOU

„Pre mňa to bol hlboký duchovný zážitok, nedá sa opísať slovami. Len na poslednú chvíľu som sa dozvedela, že pôjdem s obetnými darmi.

Bola som zaskočená, ale zároveň veľmi poctená touto službou,“ povedala Mária. Jej manžel Miroslav sa tiež podelil o svoje pocity. „Svätý Otec strávil niekoľko dní v našej krajine a sme za to vďační, preto sme sa rozhodli aj my prísť za ním.

Samozrejme, myslíme na neho v našich modlitbách. S celou farnosťou sme tu už týždeň, užívame si atmosféru mesta, obzeráme pamiatky a to, že sme priniesli dary na obetný stôl, bolo pre nás pridanou hodnotou.“

Zľava: Mária z Kežmarku a Veronika z Lendaku. Snímka: Miroslava Gromanová

NA OMŠU V KROJI

Pútničkami boli aj Slovenky hrdé na naše tradície, čo dali patrične najavo. Mária z Kežmarku a Veronika z Lendaku prišli na púť v tradičnom folklórnom odeve. „Jednou z kultúrnych tradícií Slovenska je obliecť si kroj, ktorým reprezentujeme naše korene,“ povedala nám s hrdosťou jedna z nich, Mária.

Aj ony boli stretnutím s pápežom a omšou v Bazilike svätého Petra nadchnuté. „Je pre nás neopísateľným zážitkom vidieť pápeža Františka naživo,“ nadchýnala sa Lendačanka Veronika.

„Zúčastnila som sa na návšteve pápeža na Slovensku, v Prešove, takže pre mňa to nebolo prvýkrát, ale vždy je to krásne.“ Mária dodala, že je ťažké vyjadriť, čo človek cíti, keď je ešte plný dojmov. „Dôležité je odniesť si dojmy a najmä slová pápeža Františka domov, do rodín a žiť to, čo tu bolo povedané,“ dodala Mária.

Samuel z Poproča. Snímka: Miroslava Gromanová

OTVORENOSŤ PRE DRUHÝCH

Školské sestry de Notre Dame, sestra Klára a sestra Miriam boli od začiatku púte plné emócií a na stretnutie sa veľmi tešili.

„Bolo to veľmi dojímavé, povzbudzujúce. Páčila sa mi atmosféra, ale najmä pápežova otvorenosť a nadšenie voči ľuďom, ktoré neustále prejavuje a dáva zakúšať všade, kam príde,“ nadšene rozprávala sestra Klára, ktorá pôsobí na Arcibiskupskom úrade v Trnave.

„Veľmi som cítila silu Cirkvi na Slovensku a spojenie všetkých veriacich s biskupmi a kňazmi. Cítila som otcovské prijatie Svätého Otca.

Dotýkalo sa ma, že nás neustále vyzýva na jednotu a aj na to, aby sme boli otvorení pre druhých, no nielen pre tých, ktorých máme najbližšie, ale aj pre tých vzdialenejších, pretože všetci sme bratia a sestry.“

Miroslav a Mária zo Zuberca. Snímka: Miroslava Gromanová

VIDIEŤ NOVÝMI OČAMI

„Pápež František na Slovensku zdôrazňoval, že sa máme učiť vidieť veci novými očami. To potvrdil aj tu, keď zdôraznil, že máme kráčať spolu, že si máme všímať tých najbiednejších. Posolstvo, ktoré si odnášam z púte, je učiť sa vidieť novými očami, Kristovými očami,“ vyjadril Ľuboš Laškoty, kňaz Spišskej diecézy.

Na púť nezanevreli ani mladí. „Pre mňa je to obrovský zážitok, pretože som prvýkrát v Ríme a hneď som sa mohol zúčastniť na púti, v rámci ktorej sme sa prišli poďakovať pápežovi Františkovi a osobne sa tak s ním stretnúť,“ povedal nám Samuel z  farnosti Poproč.

Miništrant Šimon.Snímka: Miroslava Gromanová

Samuel bol dobrovoľníkom počas návštevy Svätého Otca v Košiciach a obdivuje na ňom najmä to, „že je stále veľmi aktívny a povzbudzuje mladých ľudí. Odnášam si so sebou povzbudivé slová pápeža a biskupov a zároveň odchádzam povzbudený duchovnou silou v tomto svätom meste Ríme“.

Prvýkrát bol v Ríme aj Šimon z Nitry, ktorého zážitok bol takisto mimoriadny. „Postaviť sa v Bazilike svätého Pavla pred oltár ako miništrant je pre mňa významné. Môžem sa ostatným kamarátom pochváliť titulom miništranta Baziliky svätého Pavla,“ tešil sa.