Ramadán nie je katolíckym pôstom
Vo vzťahoch s islamom nemožno zamieňať politický a náboženský poriadok. Spoločná deklarácia pápeža Františka a imáma Al-Azhar o bratstve smeruje do politicko-sociálnej oblasti a nemožno z nej vyvodzovať závery náboženského charakteru. V rozhovore pre portál Nuova Busola Quotidiana pred tým varuje jeden z najväčších znalcov islamu v Katolíckej cirkvi, páter Samir Khalil Samir SJ.
VN CZ 23.05.2019
Egyptský jezuita a bývalý rektor Pápežského východného inštitútu naznačil, že spoločná deklarácia o ľudskom bratstve vznikla v kontexte prenasledovania a fanatizmu.
Týka sa politickej sféry a kultúry a jej cieľom je nastolenie mieru. Niektorí sú však v pokušení nakladať s dokumentom neopodstatneným spôsobom. Šíri sa mylné presvedčenie, že nastal čas jedného ľudu a jednej viery.
Otec Samir varuje tiež pred vyvodením vieroučných záverov z chvály náboženského pluralizmu, ktorá sa v dokumente objavuje. Je pravda, že človek je zo svojej prirodzenosti náboženský, ale nie je pravda, že by si Boh prial veľa náboženstiev.
„Neverím, že by si Boh prial islam alebo že by chcel, aby každý deň vznikalo nové náboženstvo,“ hovorí jezuitský islamológ. Zdôrazňuje, že iba židovstvo a kresťanstvo povstalo z Božej inšpirácie.
„Mohamed nikdy nerobil zázraky, aby niekomu pomohol. Viedol vojny a dopúšťal sa strašných vecí, ktoré nemožno nazývať náboženstvom,“ pripomenul páter Samir.
Priznáva tiež, že ho zaráža dnešná móda, rozšírená medzi katolíkmi, pripájať sa k prežívaniu ramadánu, ktorý je mylne porovnávaný s Pôstnym obdobím v Katolíckej cirkvi.
„To je vážna chyba. Medzi prvým a druhým je veľká priepasť,“ hovorí egyptský jezuita. Varuje tiež pred pozývaním imámov do kostolov. „Ak my vnímame také pozvanie ako prejav bratstva, moslimovia to považujú za gesto podriadenia a uznania nadradenosti svojho náboženstva,“ varuje páter Samir Khalil Samir SJ.
Týka sa politickej sféry a kultúry a jej cieľom je nastolenie mieru. Niektorí sú však v pokušení nakladať s dokumentom neopodstatneným spôsobom. Šíri sa mylné presvedčenie, že nastal čas jedného ľudu a jednej viery.
Otec Samir varuje tiež pred vyvodením vieroučných záverov z chvály náboženského pluralizmu, ktorá sa v dokumente objavuje. Je pravda, že človek je zo svojej prirodzenosti náboženský, ale nie je pravda, že by si Boh prial veľa náboženstiev.
„Neverím, že by si Boh prial islam alebo že by chcel, aby každý deň vznikalo nové náboženstvo,“ hovorí jezuitský islamológ. Zdôrazňuje, že iba židovstvo a kresťanstvo povstalo z Božej inšpirácie.
„Mohamed nikdy nerobil zázraky, aby niekomu pomohol. Viedol vojny a dopúšťal sa strašných vecí, ktoré nemožno nazývať náboženstvom,“ pripomenul páter Samir.
Priznáva tiež, že ho zaráža dnešná móda, rozšírená medzi katolíkmi, pripájať sa k prežívaniu ramadánu, ktorý je mylne porovnávaný s Pôstnym obdobím v Katolíckej cirkvi.
„To je vážna chyba. Medzi prvým a druhým je veľká priepasť,“ hovorí egyptský jezuita. Varuje tiež pred pozývaním imámov do kostolov. „Ak my vnímame také pozvanie ako prejav bratstva, moslimovia to považujú za gesto podriadenia a uznania nadradenosti svojho náboženstva,“ varuje páter Samir Khalil Samir SJ.