Rehoľníčka zavraždená pri satanskom rituáli bude blahorečená

Prvým blahorečeným bude biskup z pápežovej vlasti - argentínskej Córdoby Mamerto Esquiú (1826 - 1883). Z druhého blahorečenia sa môže radovať Spoločnosť Božského Spasiteľa - salvatoriáni. Desať rokov po potvrdení heroických čností ich zakladateľa, nemeckého kňaza Františka Máriu z Kríža Jordana (pokrsteného ako Ján Krstiteľ Jordan, 1848 - 1918), prichádza uznanie zázraku na jeho príhovor. Okrem mužskej rehoľnej spoločnosti salvatoriánov založil dve ženské kongregácie, z ktorých druhú - Spoločnosť sestier Božského Spasiteľa spája s mužskou vetvou charizma všeobjímajúceho apoštolátu.
Slávnosť blahorečenia sa uskutoční aj vo Venezuele. José Gregorios Hernández Cisneros (1864 - 1919), venezuelský lekár, vedec a františkánsky terciár býva v Latinskej Amerike už teraz pripomínaný ako svätec, hoci pápež František umožnil ešte len jeho blahorečenie. Nezabúdal na medicínu ako na poslanie určené najmä znevýhodneným vrstvám obyvateľstva, čím si vyslúžil meno lekár chudobných. Odvážne liečil pacientov pri epidémii španielskej chrípky, a keď sa 29. júna 1919 vybral do lekárne, aby obstaral lieky jednej starej žene, zomrel vo veku 54 rokov pri cestnom nešťastí.
Vražda rehoľníčky Marie Laury Mainettiovej (1939 - 2000) vzbudila v Jubilejnom roku 2000 pozornosť nielen v jej rodnom Taliansku. Stala sa totiž obeťou troch adolescentných dievčat, ktoré ju dobodali v rámci satanského rituálu. Svätý Otec uznal jej mučenícku smrť z nenávisti k viere, čím otvoril cestu k blahorečeniu v lombardskej Chiavenne, kde pôsobila. V prípade tejto rehoľníčky z Kongregácie dcér Svätého kríža sa napĺňajú slová o ovocí mučeníckej krvi, pretože - podľa skromných informácií tlače - dnes štyridsaťročné vrahyne, ktoré žijú pod inou identitou, si plne uvedomili svoj čin a po odpykaní trestu ho chceli napraviť prácou v terapeutických komunitách. Zásadný význam tu malo uistenie o odpustení, ktoré sestra Maria Laura v agónii na veľké prekvapenie dievčat vyslovila. Odkaz zavraždenej rehoľníčky uchováva združenie, ktoré sa dnes v blahobytných severotalianskych mestečkách snaží dodať životný zmysel mládeži, ktorá - povedané slovami jednej z páchateliek - „zabíja z nudy“.
Po podpise posledného dekrétu z 19. júna môže Kongregácia pre kauzy svätých vyhlásiť hrdinské čnosti mexickej rehoľníčky Glorie Maríe Elizondo Garcíe (1908 - 1966), generálnej predstavenej Kongregácie misionárok katechétok chudobných.